Výživa onkologického pacienta pri liečbe

Liečebná výživa pri liečbe onkologického ochorenia – formou otázok a odpovedí

/na textoch aktuálne ešte pracujeme/

Výživa má pri liečbe nádorového ochorenia svoju nezastupiteľnú úlohu – výživa je veľmi dôležitý podporný prostriedok, aby onkologickí pacienti zvládali protirakovinovú liečbu, plné dávky a aby ju úspešne zvládli celú. V rámci onkologickej liečby má výživa najmä úlohu podpornej terapie a podpornej starostlivosti, je podporou k protirakovinovej liečbe.

Liečebná výživa je pre onkologických pacientov veľmi dôležitá, pretože telu – organizmu dodáva makroživiny – to sú bielkoviny, tuky, sacharidy a mikroživiny – stopové prvky: minerálne látky a vitamíny. Plnohodnotná liečebná výživa pacientovi umožňuje zvládnuť celú onkologickú liečbu, aby neprišlo k prerušeniu protirakovinovej liečby, aby boli prejavy nežiaducich účinkov menšie, aby sa tie nežiaduce účinky ešte viac ,,neprehlbovali”, aby trvali kratšiu dobu a aby sa pacienti lepšie cítili, aby mali zachovanú dobrú kvalitu života. Liečebná výživa sama nemôže vyliečiť onkologické ochorenie, ale vie veľmi pomôcť, má úlohu v tom, aby protirakovinová liečba úspešne zafungovala. Neexistuje však výživa, strava ani diéta, ktorá by zabránila vzniku rakoviny, zlikvidovala už existujúce nádorové ochorenie, alebo znemožnila jeho návrat. 

Čo je to výživa?

Výživa je súbor biochemických a fyzikálnych procesov, ktorými organizmus prijíma z vonkajšieho prostredia látky potrebné pre životné funkcie. Z medicínskeho hľadiska je výživa nielen zaobstarávanie rastlinných a živočíšnych produktov, ich kuchynská úprava a konzumácia, ale najmä digescia a absorbcia živín, ich látková premena, utilizácia a exkrécia nepotrebných látok. Výživa predstavuje materiálny základ pre existenciu človeka, pre jeho vývin a rast, pre obnovu tkanív a orgánov.

Výživa, ktorá sa zaoberá fyziologickými potrebami zdravého človeka je fyziologická.

Aká je to liečebná výživa?

Výživa, ktorej cieľom je zlepšiť zdravotný stav chorého človeka/pacienta je liečebná výživa.

Ako sa liečebná výživa líši od fyziologickej výživy?

Nakoľko veľa ochorení má priamy alebo nepriamy vzťah k výžive, liečebná výživa sa aplikuje u väčšiny pacientov v nemocniciach a od fyziologickej výživy sa líši v týchto aspektoch:
1. mení sa množstvo energie alebo živín v celodennej potrave
2. mení sa štruktúra, resp. zloženie živín v potrave
3. upravuje sa kuchynské spracovanie potravy
4. využívajú sa nové prípravky najmä tekutej enterálnej výživy, často v kombinácii s parenterálnou výživou, ako aj technické možnosti ich aplikácie. Takáto komplexná výživa – orálna, enterálna a parenterálna, ktorá aj v najzložitejších zdravotných situáciách zabezpečuje dostatok energie, živín a tekutín sa nazýva klinická výživa.

Liečebná výživa pod lupou – prečo je dôležité jesť?

My keď nejakú potravinu skonzumujeme, naše telo si ju rozštiepi a potom si z nej vyrobí, to, čo potrebuje takto jednoducho a stručne povedané funguje naše trávenie a tvorba toho, čo potrebujeme. Naše telo funguje výlučne na energii, ktorú získavame z jedla, a preto je jedlo pre náš život nevyhnutné.
Často počúvame prirovnanie, že telo je ako dobre fungujúci stroj. Aby tento stroj dokázal vykonávať všetky činnosti, ktoré od neho vyžadujeme, potrebujeme mu dávať palivo, ktorési on rozdistribuuje tam, kde je to potrebné. Aby sme si to rozmenili na drobné, predstavme si príjemné nedeľné ráno, kedy si na raňajky dáme chlieb s maslom, vajíčkom a zeleninou. Ako s týmto jedlom naloží náš telo-stroj? Po noci, kedy sme 6 – 8 a viac hodín bez jedla, naše telo nutne potrebuje doplniť chýbajúce živiny a energiu na to, aby sme mohli normálne fungovať. Sacharidy z chleba sa v našom tráviacom trakte rozložia až na jednotlivé molekuly glukózy, ktorá slúžia ako základné palivo pre celé telo. Náš mozog a červené krvinky sa potešia, pretože za normálnych okolností fungujú len na glukóze. Vláknina z chleba je zase potravou pre črevné baktérie, ktoré pre nás plnia niekoľko dôležitých funkcií – od budovania imunity až po trávenie nestrávených zvyškov jedla. Bielkoviny a tuky z chleba, masla a vajíčka telo využije viacerými spôsobmi – ako zdroj energie, a pre obnovu narušených a tvorbu nových štruktúr v tele. Tuk tvorí základ membrány každej jednej našej bunky a bielkoviny sú základnou stavebnou jednotkou celého tela. Telo dokáže z potravy získať nielen energiu, ale aj živiny nevyhnutné pre správne fungovanie esenciálnych čiže nevyhnutných telesných procesov napr. búšenie srdca.

VÝŽIVA POD LUPOU 

Keď sa na naše jedlo pozrieme „pod lupou“ zistíme, že sa skladá z makro a mikroživín.
Makroživiny – bielkoviny, tuky, sacharidy – tvoria objemovo najväčšiu časť našej výživy a prinášajú nám energiu a látky nevyhnutné na budovanie a obnovu našich telesných štruktúr. Mikroživiny, tak ako napovedá ich názov, tvoria objemovo najmenšiu zložku našej stravy, avšak sú pre naše zdravie rovnako neodmysliteľné. Do tejto kategórie patria vitamíny, minerály a stopové prvky, ktoré sú dôležité pre všetky procesy, ktoré sa dejú v našom tele – od prenosu signálov medzi jednotlivými bunkami, cez tvorbu enzýmov až po správne fungovanie nášho mozgu. Ich deficit sa môže prejaviť napríklad na zníženej imunite ale aj na poruchách trávenia, poruchách vývinu a rastu či rôznych ochoreniach.  Je preto dôležité uvedomiť si, že odopieraním si stravy neprichádzame len o potrebnú  energiu z kalórií, ale aj o minerály a stopové prvky, ktorých nerovnováha a deficit čiže  nedostatok môže viesť až k infarktu, mŕtvici či srdcovej arytmii k ťažkej podvýžive – jednoducho povedané k ohrozeniu celkového zdravia a života.

Prečo je výživa dôležitá pre onkologických pacientov?

Ako asistent výživy vnímam, že výživa u onkologických pacientov je kľúčová, dôležitá  a zásadná ako podporná liečba a ako podporná starostlivosť a je tiež dôležité, aby onkologickí pacienti mali možnosť obrátiť sa na odborníka s odborným zdravotníckym  vzdelaním a skúsenosťami v oblasti liečebnej výživy, aby bol onkologický pacient dobre a zrozumiteľne informovaný o výžive, tak aby si potom prakticky zakomponoval všetky tie diétne rady do svojho denného režimu. Vnímame, že onkologickí pacienti potrebujú a chcú byť vo výžive odborne nasmerovaní asistentom výživy, ktorý ako odborník s praxou vie, akým smerom výživu onkologického pacienta viesť.  Asistent výživy / nutričný terapeut je základná jednotka v poskytovaní nutričnej starostlivosti. Hlavným problémom u onkologického pacienta vo výžive býva nedostatočný príjem stravy. To súvisí najmä s tým, čo tá protirakovinová liečba všetko zahrňuje (náročná liečba, kombinácia viacerých typov liečby, nežiaduce účinky, podvýživa, chudnutie…) Podstatný je príjem biologicky hodnotnej stravy, akonáhle nie je tá výživa dostatočná, tak telo onkologického pacienta spotrebováva všetky potrebné živiny, stavebné látky, predovšetkým svalovú hmotu, svalové tkanivo, čo spôsobuje, že sa odbúravajú telesné bielkoviny. Jedným z cieľov nutričnej starostlivosti je aj obrátiť pozornosť pacientov a ich blízkych aj na udržanie pravidelného príjmu všetkých živín. Dobrý stav výživy môže byť nevyhnutný pre úspešné zvládnutie a aj dokončenie plnej čiže celej protirakovinovej liečby. 

Začneme výživou pri liečbe onko ochorení, v  týchto textoch sa teraz zameriame na liečebnú výživu onkologického pacienta počas liečby – to teda znamená, že sa teda nachádzame v časti liečby, v akútnom štádiu ochorenia, je to časť života, keď onko pacienti  musia dochádzať na chemoterapie, rádioterapie, majú aj operácie, ochorenie je aktívne, vplyvom onko ochorenia dochádza k zmene metabolizmu živín,  jedná sa o to, že telo, organizmus  pri liečbe potrebuje iný pomer živín, ako bežne.  Vysvetlíme si tu, že veľké nároky pre telo onko pacienta sú na bielkoviny,  bielkovina je TOP živina pre onkologického pacienta číslo jedna.  My si bielkoviny v tele nevieme vytvoriť zdravo do zásoby,   my si vieme urobiť energiu ako tuky, vieme si z cukru urobiť tuky a aj obrátene, ale bielkoviny nie, bielkoviny si sami vytvoriť nedokážeme.

Takže pokiaľ onko pacient v rámci toho, že pri onko ochorení je vyššia potreba bielkovín a to telo hľadá tie bielkoviny a nedostane ich od pacienta zo stravy, z výživy, že  si ich vo výžive nedodá, tak si ich telo odoberie samo zo svalov a niekedy aj z orgánov, čo vedie k poškodeniu orgánov. ( Siahne si telo samo do zásob, čo sú v svaloch a v orgánoch), v tele onko pacienta sú a prebiehajú aj zápalové procesy , mnohé zápalové faktory, takže to telo si začne ešte viac svaloviny z bielkovín brať.  Nevieme to úplne zastaviť, ale môžeme to aspoň zbrzdiť tým, čo budeme jesť a preto je teda veľmi dôležité pre onko pacientov jesť bielkoviny, aby ich telu čo najviac doplnili.  Usilujeme sa u onko pacientov o zachovanie svalovej hmoty. Preto onko pacientov, ktorí sú v liečbe veľmi povzbudzujeme najmä k príjmu bielkovín a preto sa tak staráme o vyšší príjem živočíšnych bielkovín, ktoré sú kvalitné a plnohodnotné.

Správne vyvážená a plnohodnotná výživa pre onko pacienta je dôležitá preto, aby telo nepoškodzovalo samo seba, aby nedochádzalo k tomu, že si musí bielkoviny brať zo zásob, berie si to zo svalov a niekedy aj z orgánov, čo vedie k poškodeniu orgánov. Svalová hmota je pre nás zásobárňou tých kvalitných bielkovín, takže preto je dôležitá tá správna strava s dostatkom najmä kvalitných bielkovín aby ich onko pacienti doplnili dopĺňali viac v strave denne. Bielkoviny kvalitné hodnotné plnohodnotné sú pre nás bielkoviny živočíšneho pôvodu. Tiež je dôležitá pohybová aktivita podľa stavu cvičenie alebo prechádzky. Ten pohyb je veľmi dôležitý, ale aj vedieť to, že bez bielkoviny ten sval neposilníme.

Každý pacient s onkologickou liečbou by mal poznať svoju telesnú hmotnosť. Pokiaľ máte sklon k chudnutiu, veďte si záznam o vývoji telesnej hmotnosti. Mali by ste sa vážiť 1x týždenne, na rovnakej váhe, ráno nalačno po vymočení, v spodnej bielizni alebo v ľahkom odeve. Zaznamenávajte si hmotnosť do kalendára. Pokiaľ trpíte opuchmi nôh, nie je posudzovanie telesnej hmotnosti spoľahlivé. 

Akonáhle zistíte ( aj malý ) pokles telesnej hmotnosti, mali by ste sa snažiť zvýšiť príjem stravy bohatej na energiu a bielkoviny. V takomto prípade informujte o poklese hmotnosti ošetrujúceho lekára. 

Môže výživa a výživový stav vplývať na liečbu onko pacienta?

Výživový stav pacientov s onkologickým ochorením výrazne vplýva na celkovú prognózu, alebo aj na priebeh ochorenia a to z hľadiska toho, že onkologickí pacienti podstupujú náročnú liečbu, ktorá je veľmi často sprevádzaná chudnutím, podvýživou, alebo tráviacimi ťažkosťami a aj inými ťažkosťami častými mnohými nežiaducimi účinkami, takže výživa do veľkej miery vplýva  na rôzne tie ďalšie faktory.  Výživa je pre onko pacientov veľmi dôležitá a je dôležitou súčasťou liečby.  Môže byť ovplyvnená liečbou a  ochorením. Onkologické ochorenie je systémové ochorenie  s poruchami energetického výdaja na podklade zmeneného metabolizmu cukrov, tukov a bielkovín. Zmeny sa týkajú jednak metabolizmu nádoru jednak metabolizmu pacienta. 

Aké sú súvislosti onkologického ochorenia, jeho liečby s výživou onko pacienta?

Súvislosti sú konkrétne s: metabolizmom živín, s príjmom stravy, so schopnosťou pokrytia nutričnej potreby organizmu onkologického pacienta dôležité je pre nás vedieť, aký je nutričný stav  každého jedného onko pacienta a jeho potenciál ovplyvniť výsledok liečby, ale tiež naopak ako samotná liečba (chemoterapia, rádioterapia , operácie, vyšetrenia a pod.) vie ovplyvniť nutričný stav onko pacienta,  súvisí aj s možnosťami riešenia s návrhmi podpornej nutričnej terapie pre onko pacientov.

Nutričnú podporu treba vždy u každého jedného onko pacienta zahájiť včas. To je úplne to najdôležitejšie. Pamätajme prosím, že aj v tomto dôležitá je prevencia. Ak je onko pacient už vychudnutý, je naozaj oveľa ťažšie situáciu zvládnuť. Konzultujte výživu svoj výživový stav a aj malé chudnutie so svojím lekárom včas.

 Pri liečbe nádorového ochorenia je spravidla nutné kombinovať viaceré liečebné postupy medzi ktoré patrí chirurgická liečba, chemoterapia, rádioterapia, hormonálna liečba, alebo biologická cielená liečba. Podľa požadovaných cieľov, ku ktorým má liečba viesť, rozlišujeme liečbu kuratívnu, paliatívnu, alebo podpornú. V niektorých prípadoch sa kombinujú chemoterapia s rádioterapiou. Operačná liečba predstavuje u väčšiny nádorov základný liečebný postup. Chemoterapia je liečba cytostatikami, ktoré sú toxické nielen pre nádorové bunky. Tieto látky pôsobia na bunky, ktoré sa intenzívne delia a rastú, medzi ktoré okrem tumoru samotného patria aj bunky zdravých tkanív. Rádioterapiou rozumieme liečbu pomocou žiarenia. Všetky vymenované liečebné postupy môžu mať pri rozvoji malnutrície zásadnejší význam rovnako ako ochorenie samotné. Ovplyvnenie stavu výživy protinádorovou liečbou má na organizmus rôzne negatívne dopady (nežiaduce účinky, s ktorými chceme pomôcť)

Úloha liečebnej výživy 

Výžive hovoríme aj ,,liečebná výživa“, avšak ona výživa samotná nemôže rakovinu, nádor vyliečiť, ale výživa má v liečbe svoje nezastupiteľné miesto, práve preto, aby tá protirakovinová liečba dobre úspešne zafungovala. 

To je napokon potvrdené aj mnohými klinickými odbornými štúdiami, ako i našimi mnohými skúsenosťami. Pacienti sa na výžive môžu aj sami podieľať, ale je dôležité to, aby sa na výžive podieľali tým správnym spôsobom. Vždy dbáme na odporúčanie lekára  a na aktuálny zdravotný stav  pri výbere potravín. Je možné aj to, že niektorí pacienti nebudú potrebovať žiadne diétne obmedzenia. Dôležité je nezamieňať si výživu pri prevencii s výživou pri liečbe, lebo tam naozaj platia úplne iné pravidlá.

Nutričná starostlivosť o onkologických pacientov by mala byť určite nevyhnutnou súčasťou podpornej terapie úspešnej onkologickej liečby. 

Ako sa cítia pacienti v dobrom výživovom stave, prečo je pre nich dôležitý dobrý nutričný stav?

Pretože onkologickí pacienti v dobrom výživovom stave a so zachovaným a adekvátnym príjmom stravy aj počas onkologickej liečby lepšie tolerujú nežiaduce účinky liečby, sú odolnejší voči infekčným a iným komplikáciám, ktoré sú spojené s ochorením a so samotnou liečbou.  Majú preukázateľne nižšie riziko pooperačných komplikácií pokiaľ sú v dobrom výživovom stave, majú zvýšenú možnosť absolvovať liečbu bez prerušenia a bez znižovania terapeutickej dávky. Celková prognóza ochorenia je u týchto pacientov lepšia.

Aké sú hlavné ciele nutričnej terapie v onkológii?

Čo sa týka hlavných cieľov nutričnej terapie v onkológií je hlavne udržanie adekvátneho výživového stavu pacienta, zabránenie, alebo aspoň spomalenie straty telesnej hmotnosti a takisto aj svalovej hmoty, čo veľakrát  potom celkovo oslabuje pacienta a môže to skomplikovať liečbu, zníženie výskytu rôznych komplikácií počas liečby, ktoré môžu veľmi súvisieť s podvýživou pacienta, alebo so zhoršeným výživovým stavom pacienta, umožniť absolvovať naplánovanú liečbu, znížiť potencionálne nežiaduce účinky liečby, primárne nám ide o to, aby sme zlepšili kvalitu života onkologických pacientov.

Čo ovplyvňuje  nutričný (výživový) stav onkologického pacienta?

Samotné onkologické ochorenie môže ovplyvňovať nutričný stav rôznymi spôsobmi. Samotný nádor zvykne produkovať prozápalové látky cytokíny, sú to látky, ktoré spôsobujú (subklinický) zápal v tele onko pacienta. Vplyv na stav výživy má ochorenie vplyvom zmeny metabolizmu živín, najmä zvýšením utilizácie aminokyselín (prejavujúce sa napr. úbytkom kostrových svalov). Stav výživy je teda ovplyvnený samotným onkologickým ochorením, to znamená, že tam dochádza k zmenám metabolizmu na bunkovej úrovni, často tam dochádza k zvýšenej potrebe energie,  živín a to predovšetkým bielkovín, ovplyvňuje to aj  somatické zmeny,  to znamená, že niekedy nádorom môže byť uzavretý tráviaci trakt, čím je ovplyvnený príjem stravy, potom dochádza aj k ovplyvneniu liečbou chemoterapiou, rádioterapiou, biologickou liečbou, imunologickou liečbou, operačnou liečbou pretože nežiaduce účinky liečby môžu byť nevoľnosti, nechutenstvo, hnačky, vracanie, zápcha, zmeny vnímania chuti, ktoré pacienti vnímajú veľmi významne, napr. mala som pacienta, ktorý úplne prestal vnímať chuť jedla a on na základe iba toho vôbec nemohol jesť jedlo, často sa im netvoria sliny a sliny nám zase sprostredkúvajú chuť jedla…a pod. Onko pacienti majú  teda veľmi často rôzne nežiaduce účinky liečby (silné nechutenstvo, odpor k niektorým potravinám, zmena vnímania chuti stravy,  (arómy, vône jedla), postihnuté sliznice dutiny ústnej aj celého tráv. traktu, úplná nemožnosť prehĺtať, sťažené bolestivé prehĺtanie, zápcha, hnačka, nevoľnosť, vracanie a pod. a pritom všetkom si musíme uvedomiť  vysoké nároky nutričnej potreby  na energiu a na bielkoviny.

Na výživu vplýva aj liečba: chemoterapia, rádioterapia, biologická liečba, ďalšie typy liečby, operácie, ale taktiež aj rôzne vyšetrenia, ktoré sa onko pacientom vykonávajú a nežiaduce vedľajšie účinky liečby, ktoré vplývajú negatívne na nutričný stav ( napr. aj bolesť) veľmi vplýva  aj samotný psychický stav, trápia ich aj stresujúce príznaky, rôzne  psychické záťaže, ktoré sa u onko pacientov pochopiteľne vyskytujú, mnohí pacienti sú úzkostní, majú depresie, duševné trápenia stresy ,strachy, pocity neistoty, poruchy spánku a pod. a je treba ich riešiť, neostávať s tým sám, ale obrátiť sa na psychologickú pomoc, ktorú v Lige proti rakovine ponúkame bezplatne. V tomto období je dôležité zabrániť vzniku malnutrície-podvýživy, v zmysle nádorovej kachexie. Veľké oslabenie  organizmu, výrazné chudnutie onko pacienta môžu znemožniť pokračovanie liečby. Je tam súbeh toho onkologického ochorenia a ešte aj vplyv liečby, ktorá do toho taktiež zasahuje.  Na zmiernenie príznakov má výrazný podiel úprava a zloženie stravy, jej konzistencia a denný režim.  Nezanedbateľnou  zdravotnou časťou  výživy je stravovací režim.  Pri nevyhnutných diétnych obmedzeniach ide predovšetkým o obohatenie príjmu v zmysle výživnej stravy, sippingu / tekuté prípravky enterálnej výživy na pomalé popíjanie po dúškoch cez slamku a podobne.

Od čoho môže závisieť nutričná individualizácia?

Nutričná individualizácia – individualizácia nutričných potrieb onkologického pacienta závisí napríklad od typu onkologického ochorenia, (tam sú naozaj veľké rozdiely, na ktoré musíme vždy brať ohľad), takisto od lokalizácie nádoru, (pričom môže ísť o priamy vplyv väčšinou u onkologických ochorení najmä hlavy, krku, nádory gastrointestinálneho traktu, tie sú najviac zasiahnuté čo sa týka výživy, od protinádorovej  liečby,(či už mali pacienti operáciu, alebo chemoterapiu, rádioterapiu, biologickú liečbu, vo veľkej miere závisí aj od typu liečby, od vedľajších účinkov liečby (ako vplývajú na pacienta) a od celkového výživového stavu pacienta pred liečbou a aj počas terapie… /Ak pacient nie je v dobrom výživovom stave už pred zahájením liečby to je tiež rizikovým faktorom zhoršeného priebehu liečby a vzniku a rozvoja podvýživy/. Ďalej to závisí od straty  – od úbytku telesnej hmotnosti pred a počas terapie, takže vždy zisťujeme že koľko pacient schudol a za aké obdobie, lebo je to tiež veľmi rozhodujúci faktor, od celkového príjmu stravy, (aké množstvo porcie je pacient schopný skonzumovať) od toho závisí aj nastavenie jedálnička, alebo celkovo nutričnej terapie akú dáme. Závisí tiež od laboratórnych údajov, kontrolujeme onkohematologické a biochemické parametre, albumín, prealbumín, celková bielkovina, alebo hladiny vitamínov, minerálnych látok (napr. železa a podobne, takže sú tam ďalšie parametre v krvných výsledkoch, ktoré tiež môžu predikovať celkovo výživový stav onko pacienta, závisí tiež od intenzity a frekvencie pohybovej aktivity, nakoľko je onko pacient fyzicky zdatný aj počas liečby, /alebo ako bol pred liečbou a podobne…  Veľmi dôležité je tu povedať, že nutričná intervencia a nutričné odporúčania si počas onkologickej liečby vyžadujú individuálny prístup a nutričná terapia a nutričná podpora sú vždy úspešnejšie, pokiaľ  sú u pacienta zahájené včas.

Aké môžu byť ťažkosti / nežiaduce účinky spôsobené liečbou, ktoré ovplyvňujú výživu onko pacienta?

Tých ťažkostí /nežiaducich účinkov je obrovská škála. Záleží od toho, aký typ liečby pacient podstupuje chemoterapia, rádioterapia- ožarovanie, biologická liečba, imunologická liečba, operácie, všetky typy liečby sú sprevádzané nežiaducimi účinkami, avšak nie všetci pacienti vyvinú rovnaký typ nežiaduceho účinku. Väčšina pacientov má viac tých nežiaducich účinkov, ktoré sa kombinujú dohromady a rôzne a všetky môžu ovplyvniť stav výživy. Bolesť veľmi ovplyvňuje príjem stravy onko pacienta.

Musíme upozorniť hneď na začiatku, že časť  tých liečebných procedúr môže spôsobovať rôzne postihnutia dutiny ústnej, ktoré sú bolestivé a zároveň časť tých nádorových ochorení je sprevádzaná bolesťou a bolesť je niečo, čo tiež veľmi ovplyvňuje príjem stravy a je to niečo, čo časť pacientov má tendenciu to trošku odsúvať, lebo si hovoria:,, tú bolesť predsa prekonám, predsa nebudem potrebovať tie lieky na bolesť, proti bolesti, nie je potrebné sa tomu venovať, veď nechcem byť závislý/ závislá na liekoch proti bolesti„, ale keď lekár nebude môcť medicínsky liekmi liečiť tú bolesť, nebude mať pacient dobrý príjem stravy. Jeden z tých nežiaducich účinkov býva nauzea, nevoľnosť, pocit na vracanie, vracanie pri chemoterapii, príp. pri ožarovaní brucha, panvy rôzne druhy  hnačky, bolestivosť v dutine ústnej a pod., zase záleží na tom, v akej oblasti bude ožarovanie, povedať úplne presne, ktorý ten typ nežiaduceho účinku môže daného pacienta stretnúť, je možné až potom, až budeme vedieť, akú liečbu bude dostávať.

Tam je tiež veľmi dôležité, aby pacient spolupracoval so svojím lekárom, a aby sa dopredu na všetko lekára opýtal.  Pretože lekári sú schopní  veľa – veľké množstvo tých nežiaducich účinkov medikamentózne ovplyvňovať, na množstvo nežiadúcich účinkov sú lieky, my sme teda schopní preklenúť to, čo je potreba preklenúť napr. ťažké sťažené prehĺtanie, pocit na vracanie ,vracanie, bolesť, hnačku, nauzeu, nevoľnosť a pod. a to čo je dôležité, aby pacient si vzal za svoje, aby bol edukovaný, že to čo pre seba môže urobiť je tá výživa a že v tej výžive potrebujeme nielen udržať energetický príjem, ale ten je tiež veľmi dôležitý, ale aj aby pacient vedel, že nádor nemožno vyhladovať,  čo je tiež jeden z veľmi nebezpečných a rozšírených mýtov, ale naopak potrebujú onko pacienti tú energiu vo výžive do seba dostať, aby zvládli tú celú liečbu, ktorá ich aj sama o sebe dosť vyčerpáva,  je dôležité, aby pacient mal príjem všetkých dôležitých živín, ale to čo je v tej dobe liečby najviac dôležité je aby onko pacient mal dostatok bielkovín, tých bielkovín musí mať v strave dokonca nadbytok oproti bežnej dávke,/ bežná dávka je zhruba tých 1 gram na kg hmotnosti zdravého človeka,/ ale u onko pacienta v dobe nádorového ochorenia a protirakovinovej liečby a u onko pacientov s ťažkou malnutríciou alebo v čase nádorovej kachexie, so stratou telesnej hmotnosti a svalovej hmoty, so systémovým zápalom sa posúvame vyššie  najčastejšie sa posúvame vyššie na 1,5 -2,0  gramy bielkovín na kilogram hmotnosti za deň.  Príjem bielkovín v tejto výške je pri nádorovom ochorení bezpečný. 

Dôležité je, aby pacienti o všetkých svojich ťažkostiach hovorili, oznamovali ich ošetrujúcemu lekárovi, hovorili s ním, o tom ako sa cítia. 

Ako má onko pacient  zvládnuť chemoterapiu, keď má nevoľnosť a silné nechutenstvo až odpor k jedlu?

Pacientovi by NEMUSELO byť nevoľno.  Pretože lekári majú dnes k dispozícii obrovskú škálu najrôznejších liekov, ktoré pacientovi môžu pomôcť tú nevoľnosť preklenúť. Dôležité je, aby pacienti svojmu ošetrujúcemu lekárovi hovorili, oznamovali aké nežiaduce účinky ich trápia,  aké majú ťažkosti a hovorili s ošetrujúcim lekárom o tom ako sa cítia. 

Čo sa týka nechutenstva – pocitu nechuti až odporu k jedlu, k strave,  niekedy je možné to ovplyvniť nejakým liekom, ktorý zase môže predpísať ošetrujúci lekár. Niekedy je nechutenstvo ťažko preklenuteľné, asi je tu potreba aj povedať, že pacient musí aj trošku zabojovať, pretože keď je dobre edukovaný a vezme si za svoje, že je pre neho výživa veľmi dôležitá, tak i v tej dobe, keď mu nechutí, tak si tú stravu napr. upraví a bude jesť to, čo v danú chvíľu môže a zvládne.  To čo skoro vždy tí pacienti zvládnu sú tie SIPPINGY na pomalé popíjanie cez slamku – enterálna výživa na pitie, ktoré si každý pacient môže rôzne upraviť, môže si ich aj zamraziť, ak mu robí dobre chladené, môže si ich primiešať do kaší, omáčok, prívarkov,  môže ich mať vo forme pudingov, krémov, môže si z nich urobiť kokteil,  to je už na ňom.

Ako ťažké a ako silné je nechutenstvo onko pacienta? – naša rada ako to zistiť

Väčšina onko pacientov nám dokáže popísať veľkosť alebo ťarchu nechutenstva číselne, na stupnici- v škále 0 – 10 bodov – (0 = odpor k jedlu, 10 = normálna chuť do jedla). To nám uľahčí zistiť zlepšovanie alebo zhoršovanie nechutenstva onko pacienta a včas vhodným spôsobom podporiť výživu.

Vrátime sa opäť ešte k pohybu – že sa pacient aj pri tej chemoterapii bude aspoň trochu hýbať i napriek tomu, že je unavený, ale pohybom  – prechádzkou po parku si môže dosť zvýšiť tú chuť k jedlu.

Dobré je starať sa aj o tie ďalšie nežiaduce účinky, ktoré mu tú chuť k jedlu môžu uberať, ako sú napr. bolesť, poruchy spánku, ale aj rôzne psychické záťaže, ktoré sa u onko pacientov pochopiteľne vyskytujú – mnoho pacientov je úzkostných, má depresie, sú v strese,  a i to môže ovplyvniť veľmi chuť k jedlu.  Veľmi povzbudzujeme, neváhať sa obrátiť na psychologickú pomoc, ktorú v Lige proti rakovine ponúkame BEZPLATNE, odborník môže byť pacientovi veľmi nápomocný a naozaj neváhať využiť pomoc psychológa.  Pretože psychika onkologického pacienta je naozaj vystavená extrémnej záťaži. 

Spomínané nežiaduce účinky nepatria nutne k chemoterapii, ale často ju sprevádzajú, sú nepríjemnou súčasťou liečby. Je dôležité starať sa o tie všetky nežiaduce účinky a snažiť sa ich prekonať a aj zabojovať  aspoň ako to ide. O všetkých problémoch (nežiaducich účinkoch liečby), vyskytujúcich sa pri liečbe, informujte svojho ošetrujúceho lekára. Aj na malé chudnutie je potrebné upozorniť čím skôr lekára. 

Na motiváciu pacientov zvykneme im hovorievať, že keď budú dobre dostatočne, pestro a plnohodnotne jesť zo všetkých skupín potravín, to znamená, že budú jesť výživnú, pestrú, plnohodnotnú stravu, ktorú im  odporúčame a nebudú chudnúť, zvýšia príjem aj živočíšnych bielkovín, tieto nežiaduce účinky teda to, čo je nepríjemné spojené s liečbou môže naozaj niekedy rýchlejšie odznieť.

Sú nejaké špecifiká vo výžive onkologických pacientov počas liečby?

Čo sa týka niektorých špecifík výživy onkologických pacientov počas liečby veľmi dôležitý je dostatočný príjem kvalitných bielkovín, na to vždy sa snažíme brať ohľad, pokiaľ nie je dostačujúci príjem bielkovín dochádza k úbytku svalovej hmoty, takisto  bielkoviny súvisia i s imunitným systémom, nedostatok bielkovín môže  vplývať aj na imunitný stav, po operáciách po operačných výkonoch môže prísť k zhoršenému hojeniu rán, môže dochádzať ťažšej rekonvalescencii. Príjem bielkovín je skutočne veľmi dôležitý. Denne by onko pacienti preto mali konzumovať  mäso, ryby,  vajcia, plnotučné mlieko, plnotučné mliečne výrobky (najmä plnotučný tvaroh, srvátka, plnotučnú smotanu,  syry,  (predovšetkým tvrdý syry) biele neochutené jogurty, kyslomliečne výrobky acidko, kefír, Bielkoviny sa nachádzajú aj v strukovinách. Vhodné sú aj cereálne kaše (podľa chuti) Pretože samotné ochorenie a liečba sú energeticky náročné, zvyšuje sa potreba bielkovín. Preto organizmu onko pacienta potrebujeme zabezpečiť príjem stravy bohatej na bielkoviny, v opačnom prípade si organizmus zvýšený nárok na bielkoviny môže kompenzovať sám z vlastnej svalovej hmoty, čo nechceme aby nastalo, aby si telo bralo bielkoviny zo svalovej hmoty.  Takisto je dôležité uprednostňovať príjem kvalitných tukov, u niektorých pacientov ktorí výrazne chudnú, alebo majú veľmi obmedzený príjem stravy odporúčame výrazné navýšenie príjmu tuku, všeobecne sa odporúča príjem tuku 30 percent – z toho celkového príjmu stravy čo má pacient za deň, ale u onkologických pacientov, ktorí výrazne chudnú je to niekedy až 40 až 45 percent tuku, čo je naozaj veľmi veľa, ale je to kvôli tomu, že tuk obsahuje ako zložka stravy z hlavných živín najviac energie, pokiaľ pacient skonzumuje iba polovicu stravy, ktorú bol schopný skonzumovať predtým, tak preto mu pridáme do stravy viac tuku, aby aj to malé množstvo stravy, čo zje dostal z neho raz toľko energie, lebo tuk obsahuje najviac energie a raz toľko ako bielkoviny a sacharidy, takže preto je ten tuk veľmi dôležitý u onko pacientov, ktorí výrazne chudnú, lebo im dodá oveľa viac energie v malom množstve. Môže tam byť špecializácia na tzv. MCT tuky, ktoré sú ľahko stráviteľné a vstrebateľné, môžu byť oveľa lepšie tolerované.

Takisto aj omega 3 mastné kyseliny (polynenasýtené mastné kyseliny)  sa dávajú do súvislosti ku zlepšeniu stavu pacientov pri nádorovej kachexii (kedy sú pacienti sú veľmi chudí a vyslabnutí)

Vhodný je príjem tukov omega3 MK zo zdrojov z morských rýb ( losos, makrela, sardinky a pod.) aj z mastných rýb, z (napr. aj ľanových) semien, z orechov, zo sóje majú protizápalové účinky. 

Tuk je koncentrovaný zdroj energie a pri nádorovom ochorení je dobre využitý. Tuky v potrave sú veľmi a energeticky dôležité.  U väčšiny onko pacientov  pri chudnutí odporúčame zvýšiť príjem tuku vo výžive – ak ho tolerujú.

Čo sa týka príjmu sacharidov,  sacharidy sú najvýznamnejším zdrojom energie, ich príjem je nevyhnutný na zabránenie odburávania tkanivových bielkovín a rýchlej strate tuku, ktorá je pre organizmus nepriaznivá, je to zložka stravy, ktorá sa nachádza napr. v obilninách, alebo v strukovinách, alebo aj v mliečnych výrobkoch, takisto v ovocí, odporúča sa uprednostniť zložené sacharidy oproti jednoduchým,  radšej zložené – celozrnné obilniny, celozrnná ryža, celozrnné cestoviny, strukoviny než jednoduché  cukor,  biele pečivo, sladkosti. Uprednostňujeme zložené sacharidy preto, lebo pri onko ochoreniach pri chemoterapii často majú pacienti problémy s glykémiou – zvyknú mať veľmi často prechodne zvýšený cukor (hyperglykémiu), dochádza u nich prechodne k inzulínovej rezistencii, tak aby sa upravila hladina glykémie podávame skôr zložené sacharidy. ( najvhodnejšie zdroje sú celozrnné cestoviny, ryža, strukoviny, (celozrnné) obilniny, cereálne a pekárenské výrobky, ovocie, zelenina, zemiaky)

 Základ je jesť pravidelne a dostatočne, plnohodnotne a pestro, strava onko pacienta má obsahovať vždy všetky základné nutričné zložky – teda bielkoviny, sacharidy aj tuky.  V praxi to znamená, že každé jedno jedlo – bez ohľadu na to, či ide o hlavné jedlo (raňajky, obed, večera), alebo doplnkové (desiata, olovrant, druhá večera) – by malo obsahovať všetky tieto základné zložky. Tak si vyskladáme jedálniček. Spojením makronutrientov (bielkovín, tukov a sacharidov) v jednom jedle, dosiahneme lepšiu využiteľnosť mikronutrientov (vitamínov, minerálnych látok a stopových prvkov).

Je dôležitý správny príjem tekutín, dostatočný pitný režim (hydratácia) – 2-2,5 litra tekutín denne najlepšie čistá voda.  Príjem tekutín sa zvyšuje pri horúčke, hnačke, potení, pri vracaní, pri horúčave v lete a pod.

Mnoho onko pacientov má znížený príjem stravy v porovnaní s obdobím pred ochorením.

! U väčšiny onko pacientov, ktorí sú v akútnom štádiu liečby, nie sú tak rozhodujúce zásady zdravej racionálnej výživy tým, že tam dochádza k rôznym obmedzeniam v príjme stravy, k vedľajším nežiaducim účinkom liečby a pod. ,onkologický pacient by sa po stanovení onkologickej diagnózy, keď má pred sebou tú náročnú liečbu, alebo operáciu tak by  sa nemal  začať  odrazu tak strašne zdravo stravovať, alebo sa rozhodnú pre veľmi nebezpečné a vysoko rizikové extrémne riešenia vo výžive, že vylúčia celé skupiny potravín, rozhodnú sa pre hladovky s cieľom vyhladovať nádor alebo jedia iba ovocie a zeleninu a pijú iba šťavy a podobne. Lebo s tým sa veľmi často u pacientov stretávame, že pacienti potom ešte prehlbujú to chudnutie a slabosť, čo vôbec nie je v tomto bode žiaduce, lebo môže sa liečba vzdiaľovať kvôli ich výraznému chudnutiu! Aby pacienti vedeli, že vôbec nie je teraz rozhodujúce, že  si pacient povie že:,, teraz budem vegán, teraz budem vegetarián,  alebo že teraz budem si odšťavovať cviklu, že teraz nebudem jesť mäso a ani nič živočíšne, ani nič tučné , vylúčim z jedálnička to a to a to…„, a podobne, lebo potom prídu, že majú veľký obrovský problém s výrazným chudnutím a to môže byť veľmi nebezpečné a rizikové a môže byť vážne ohrozené pokračovanie liečby. Vždy sa im to snažíme vysvetliť, je dôležité na to upozorniť. Lebo veľa krát sme radi keď pacienti v akútnej liečbe niečo vôbec zjedia. Počas akútneho štádia liečby je určite dôležitejšie a rozhodujúcejšie  navýšenie príjmu energie a bielkovín pre zachovanie alebo pre zvýšenie telesnej hmotnosti pacienta.

! Pokiaľ sú pacienti, ktorí nemajú diétne obmedzenia, tak veľmi dôležité je povedať, že je dôležité minimalizovať obmedzenia iba na tie naozaj opodstatnené. Veľakrát si pacienti sami povedia že: ,, toto nebudem jesť, toto vylúčim z jedálnička, toto nebudem jesť, lebo som to niekde čítal/a, počul/a...“a keď sa ich asistent výživy spýta, prečo to vylúčili z jedálnička, prečo to odmietajú jesť, aký je ten dôvod, povedia, že:,, lebo si myslia, že to nemôžu.“  Ale keď si to spolu s asistentom výživy prejdú a porozprávajú sa o tom, tak veľmi často prídu na to, zistia, že aj polku vecí, ktoré si sami vylúčili nemajú dôvod, aby to vylučovali, sami pacienti sa ochudobňujú o živiny, o to, čo v jedálničku v tej strave pokojne môžu mať a konzumovať. 

Samozrejme, keď sú pacienti, čo majú alergie, intolerancie, operácie v tráviacom trakte a nemôžu mať potraviny kde sú šupky, alebo celozrnné, alebo semienka, oriešky  a podobne prechodne,  tak to je opodstatnené. Ale pacienti, ktorí nemajú tieto obmedzenia, tak skutočne nemajú dôvod, aby sa vo výžive výrazne obmedzovali.

! Rozhodne sa neodporúča striktné a diétne stravovanie a vylučovanie potravín, či celých skupín ako mliečnych výrobkov, mlieka, mäsa, rýb,  vajec, pečiva, príloh a to samovoľne  bez klinického dôvodu! 

Aký je význam zvýšenej potreby energie a bielkovín u onkologických pacientov?

Onkologické ochorenie mení schopnosť tráviaceho traktu štiepiť makronutrienty a znižuje teda ich využitie, čo vedie ku strate svalovej a tukovej hmoty. Aby sa docielilo udržanie zdravej telesnej hmotnosti a netukovej hmoty, je potrebné, aby pacient príjmal vysokoenergetické a vysoko-proteínové pokrmy a aby boli pokryté zvýšené nároky organizmu. Tí, ktorým bolo diagnostikované nádorové ochorenie, musia prijať dostatočné množstvo energie a proteínov na bunkovú regeneráciu. V prípade, že znížený príjem proteínov bude mať za následok zníženú tvorbu leukocytov, telo si ťažko poradí aj s banálnymi ochoreniami. U onkologických pacientov boli zaznamenané značné zmeny v energetickom metabolizme. Problémom je, že metabolizmus onkologického pacienta sa nedokáže prispôsobiť na znížený kľudový energetický výdaj vzhľadom na znížený príjem živín, čo je normálnou adaptačnou reakciou zdravého organizmu. Aj očakávaný energetický výdaj môže byť pre malnutričného onkologického pacienta neprimerane vysoký a vedie k negatívnej dusíkovej bilancii. Jednou z príčin môžu byť abnormálne metabolické dráhy, ktorých výsledkom je plytvanie energie. Prítomnosť nádorových buniek môže viesť ku množstvu zmien v metabolizme. Nádor môže spôsobiť zmeny v energetickom výdaji a môže modifikovať enzýmovú aktivitu či imunitný systém. Výsledkom sú zmeny v sacharidovom, lipidovom a proteínovom metabolizme, ktoré prispievajú ku acidobázickej nerovnováhe, nerovnováhe telesných tekutín a vedú ku zmenám v koncentrácií elektrolytov, vitamínov a minerálnych látok. Tieto metabolické abnormality môžu zhoršiť nutričný stav a prispieť ku  nádorovej kachexii, vyčerpaním zásob tukov, proteínov či minerálnych látok.  Výživné stravovanie si vyžaduje zaistiť zvýšený príjem energie a bielkovín, ako aj dostatočný príjem všetkých esenciálnych zložiek výživy. Zásadný a dôležitý je príjem  všetkých potrebných živín.  Základné živiny bielkoviny, tuky, sacharidy sú nevyhnutné pre základný a energetický metabolizmus. Dôležitá je aj snaha o zvýšenie pestrosti stravy.  Základom výživnej stravy u pacientov s rizikom podvýživy alebo s prítomnou podvýživou je zvýšený príjem potravín, ktoré majú vysoký obsah energie a bielkovín v malom objeme a často kombinujeme výživnú stravu so sippingom – prípravkami tekutej enterálnej výživy.

Na čo je potrebný dobrý stav výživy onko pacienta?

Dobrý stav výživy je potrebný na to, aby onko pacient dobre protirakovinovú liečbu toleroval, akýkoľvek typ liečby bude podstupovať, či už chemoterapiu, rádioterapiu, biologickú liečbu, operácie a pod. pretože všetky druhy liečby môžu mať nežiaduce účinky. A ten dobrý stav výživy dovoľuje a umožňuje  účinne  preklenúť tie nežiaduce účinky,  tým že má onko pacient dobrý stav výživy, tak môže pokračovať v liečbe a dosiahnuť plné dávky liečby, ktoré má dostať,  teda môže dosiahnuť predpísaný počet tých dávok v liečbe, môžeme tým zlepšovať kvalitu života pacienta a predlžovať jeho život. Správna a dostatočná výživa počas liečby rakoviny, je dôležitou podmienkou úspechu liečby a má veľmi dôležitú podpornú úlohu. U vyše polovice pacientov je už pri zistení nádorového ochorenia prítomná strata hmotnosti a zhoršený výživový stav. Prax nám  ukazuje, že onko pacienti, ktorí majú málo práve svalovej hmoty, majú často horšie reakcie na podávanú  protinádorovú liečbu ( na chemo, na rádiológiu a pod.) nezvládnu napríklad celú tú liečbu absolvovať tú dávku.

Pokiaľ sa zlepší nutričná starostlivosť, celkové výsledky liečby budú lepšie. Nutričná podpora a starostlivosť  je forma terapie optimalizujúca metabolické funkcie a umožňujúca skutočnú komplexnú terapiu. Nádorová kachexia s pridruženou sarkopéniou sú zlým prognostickým faktorom ochorenia. Spôsobujú komplikácie protinádorovej liečby, jej horšiu toleranciu, nutnosť znižovať terapeutické dávky a celkový zdravotný stav pacienta sa zhoršuje. Pokiaľ dôjde k rozvoju nádorovej kachexie, zvyčajne je už neskoro na nutričnú intervenciu. U pacientov s onkologickým ochorením je častá nežiaduca strata telesnej hmotnosti, čo môže nepriaznivo ovplyvniť kvalitu života a celkovo dĺžku prežitia pacienta. Dobrý nutričný stav pacienta je základným predpokladom pre úspešné absolvovanie protirakovinovej liečby. Samotná liečba je veľmi náročná a nepriaznivý nutričný stav môže spôsobiť, že sa pacient bude vzďaľovať od navrátenia zdravia a tým sa liečba skomplikuje a predĺži. Podvýživou sú zvlášť ohrození aj onko pacienti – seniori. Nutričná starostlivosť by preto mala byť neoddeliteľnou súčasťou onkologickej liečby.

Nezamieňať si prosím výživu pri prevencii a výživu pri liečbe! Veľmi často sa deje, to že  sa zamieňajú výživa pri prevencii a výživa pri liečbe, je to veľmi nebezpečné a je preto potreba zdôrazniť, že nádorové ochorenie má vplyv na metabolizmus živín, mení ho, mení nároky na výživu, zvyšujú sa nároky organizmu na potrebu bielkovín a energie a pokiaľ onko pacient  začne jesť viac iba ovocia a zeleniny, že nezaraďuje napr. kvalitné bielkoviny – mäso, ryby, plnotučné mlieko, mliečne výrobky, vajcia  tak dochádza k úbytku svaloviny, svalovej hmoty a pacient slabne a chradne, tu tiež dochádza často k obmedzeniu celkového príjmu energie ako aj hlavných živín a to najmä bielkovín, toto je dôležité pre pacientov a ich blízkych aby o tomto vedeli a nezamieňali si výživu pri prevencii a výživu pri liečbe, pretože u každej z nich platia úplne iné pravidlá. Musíme opäť zdôrazniť a upozorniť, že onko pacient v protirakovinovej liečbe nemôže mať výživu ako zdravý človek v prevencii! 

Pacienti, ktorí nezvládnu skonzumovať potrebné množstvo stravy za deň by mali uprednostniť v stravovaní v jedálničku jedlá bohaté na energiu a najmä na živočíšne bielkoviny a konzumovať ich prednostne.

! Je veľmi dôležité príjem stravy zabezpečiť pre potrebu tela onko pacienta, pretože keď pacientovi nedodáme vo výžive dostatok  aj  zvýšený príjem kvalitných plnohodnotných živočíšnych bielkovín a energie, tak stráca svalovinu, pre pacienta, ktorý stráca svalovinu, stráca hmotnosť / chudne, chradne, slabne, to znamená, že nemusí zvládnuť celkovú dávku protirakovinovej liečby, nemusí prísť k uzdraveniu i vplyvom toho, že takto radikálne schudne a chudne!

Užitočná edukačná pomôcka brožúrka LIGY PROTI RAKOVINE – VÝŽIVNÁ diéta – výživná strava

Výrazne pomôcť môžu taktiež edukačné materiály, brožúrky, my v Lige proti rakovine máme vytvorenú veľmi užitočnú edukačnú  brožúrku LPR o  najčastejšie používanej indikovanej výživnej diéte – nemocničná diéta č.11 – nech sa páči link tu:https://www.lpr.sk/wp-content/uploads/2022/01/Vyzivna-dieta-onkologickeho-pacienta-2.pdf dá sa online na našej stránke prezrieť, prečítať, ale vieme Vám ju dodať bezplatne aj v tlačenej podobe, takže je k dispozícii. Môže byť veľmi užitočnou pomôckou.  Výživná diéta je zameraná na zvýšený príjem celkovej energie a bielkovín pri zvýšenej nutričnej potrebe onko pacienta. Zachovávať príjem bielkovín a živín, aké má pacient mať to je pre pacienta to najviac dôležité.

Ako vyzerá  vzorový jedálniček výživnej diéty?

Výživnú diétu predpíše lekár, keď nie sú zahrnuté iné diétne obmedzenia a napr. pri chudnutí, alebo aj ako prevenciu chudnutia.  Odporúčame v rámci výživnej diéty, aby sa aj preventívne  onko pacienti stravovali výživne a teda pokojne konzumovali aj plnotučné mliečne výrobky, plnotučné mlieko, kvalitné mäso, tučné ryby,  vajíčka,  vhodné tuky,  mať v jedálničku aj ovocie, zeleninu, ale nezabúdať ani na strukoviny, obilniny vo forme pečiva a príloh.

Raňajky: kváskový chlieb, vajíčková nátierka a plnotučný syr, tvarohový syr napr. typu Lučina, čerstvá zelenina, čaj /alebo: ovsená kaša z mlieka s ovocím, s kakaom, so škoricou

Desiata: vyšľahaný plnotučný tvaroh s medom a sušenými hrozienkami,/ plnotučný jogurt + banán + orechy vlašské 

Obed: paradajková polievka so strúhaným tvrdým syrom, ryba, dusené hov. mäso s prílohou – zemiakové pyré s maslom a smotanou, s petržlenovou vňaťou, dusené fazuľky / alebo iná tepelne upravená zelenina, dezert – domáci koláč napr. bábovka

Olovrant: krupicová kaša s kakaom, alebo škoricou, maslom, / alebo: vanilkový puding a plnotučný tvaroh, piškóty

Večera: cestoviny s tuniakom a zeleninou / alebo: losos s batátovou kašou a brokolicou

Večera 2: vtáčie mlieko- piškóta alebo jablkové pyré + nastrúhaná mrkva, bábovka / vianočka,   /varené vajíčko natvrdo, syr, pečivo

(Často pridávame tzv. bielkovinové prídavky a tiež prípravky enterálnej výživy -sipping.) výživnú diétu môžeme kombinovať s enterálnou výživou podávanú ústami (sipping) Dôležité vo výživnej diéte je aj v malom množstve prijať čo najviac energie.  Dôležité je aj zvýšiť pestrosť v stravovaní.

Dôležitý je každodenný prísun  všetkých skupín potravín – plnotučného mlieka, plnotučných mliečnych výrobkov vrátane plnotučných tvarohov, aj tvrdých syrov, smotany, šľahačky, jogurty, tvarohové termixy a pod., mäsá – všetky druhy mäsa a striedať ,/okrem údenín /, ryby, (aj tučnejšie druhy rýb), vajcia – 2 ks vajec denne, pečivá, prílohy ako sú zemiaky, ryža,  cestoviny,  každodenný prísun ovocia a zeleniny,   a 2-3 krát do týždňa strukoviny ( ak ich onko pacient toleruje, dobre stráviteľná býva červená šošovica, cícer, lúpaný hrach…)

Niekedy odporúčame dodržiavať tzv. výživnú diétu, ale s ohľadom na šetriacu diétu. Pritom je stále dôležité zaraďovať potraviny energeticky bohaté a bohaté aj na obsah bielkovín (mliečne výrobky, vajíčka, mäso, ryby, obilniny ako pečivo, prílohy).

Ako vyzerá jedálniček šetriacej diéty? ( pri tráviacich ťažkostiach)

Vzorový jedálniček šetriacej / bezzvyškovej diéty

Raňajky: kváskový chlieb bez semienok, vajíčková nátierka, šalát poľníček

Desiata: biely jogurt /acidko+ banán 

Obed: polievka brokolicová krémová mixovaná, dusený losos, zemiakovo batátová kaša, broskyňový kompót

Olovrant: detská výživa jablková, piškóty 

Večera: biely rožok,  tvarohový roztierateľný syr, lístky baby špenátu

Šetriaca bezzvyšková diéta (napr. keď sú hnačky) – bez nestráviteľnej hrubej vlákniny, pri ktorej sa zo stravy vylučuju zložky stravy, ktorá môže mechanicky a chemicky dráždiť črevnú sliznicu, medzi  tieto potraviny radíme  celozrnné obilniny, cereálie, šupky a zrniečka z ovocia a zeleniny, strukoviny (s obalovou vrstvou) orechy, semienka, korenené, pikantné jedlá,  vyprážané jedlá a jedlá pripravované na prepálenom tuku a podobne.

Pri hnačkách odporúčame podávať ryžový odvar (100 g bielej ryže) v 1 litri vody rozvariť a rozmixovať), mrkvový odvar (1/2 kg mrkvy v 1 litri vody uvariť do mäkka a rozmixovať na riedku kašu), netučný mäsový a zeleninový bujón vlažnej teploty. Postupne zaraďujeme sucháre, staršie biele rožky alebo veku, jablkový kompót, pyré, banány, varené kuracie prsia, dusenú bielu ryžu, varenú mrkvu, zemiaky… dbáme na dostatočný príjem tekutín. Hlavným nebezpečenstvom silnej hnačky je veľká strata tekutín organizmu. Základným opatrením pri hnačke je dostatočný príjem tekutín – pitný režim, popíjať nie silný horký čaj, neperlivé minerálky… Pri hnačke tiež odporúčame poradiť sa s Vaším ošetrujúcim lekárom, môže Vám predpísať lieky proti hnačke a pod.

Pri tráviacich ťažkostiach je nevyhnutná šetriaca úprava stravy zo stránky mechanickej, chemickej, termickej. Strava musí byť ľahko stráviteľná., aby čo najmenej zaťažovala tráviaci trakt. Vylučujeme dráždivé potraviny, pokrmy aj technológie. 

Ako navýšime bielkoviny v strave?

toto sú rady, ktoré môžu pomôcť aj nejakú inšpiráciu dodať ako môžu pacienti tieto potraviny zaradiť do svojho jedálnička, ako môžu navýšiť tú výživovú hodnotu ich stravovania, bielkoviny sú veľmi dôležité, aby boli vo výžive zastúpené, bielkoviny sa nachádzajú najmä v tých živočíšnych zdrojoch, ale aj v rastlinných. Bielkoviny sa nachádzajú v tvrdom syre, v tvarohu, vajíčkach, v mäse,  v rybách, mliečnych výrobkoch, v mlieku, ale aj v strukovinách, sóji, tofu.

-tvrdý syr- rozpustite na pečivo, na ryby, na mäso. Nastrúhajte a pridajte ku polievkam, zeleninovým jedlám, zemiakovej kaši, ryži, cestovinám

-tvaroh mixovaný s ovocím (na sladko), so zeleninou, sardinkami, do nátierok (na slano). pridať ku cestovinám, vaječným jedlám, omeletám. použiť so želatínou, pudingom, s lievancami, palacinkami, dezertami. 

-sušené mlieko -pridať ku mliečnym kokteilom, vaječnému krému, pudingu 

-ku každej šálke mlieka pridať 1 polievkovú lyžicu sušeného mlieka. Pridať ku smotanovej polievke, do zemiakovej kaše, pečiva 

-jogurt, zmrzlina pridať do mliečnych nápojov, koktejlov, zamiešať do ovocia, do kompótu, do nátierok. 

jogurt do cesta na múčniky, do kaší 

-varené vajcia- nakrájať na drobno – pridať ku šalátom, dresingom, zelenine, do nákypu, nátierky (vajcia sú zdrojom vysoko kvalitných bielkovín) 

-vajcia- pridať do zemiakovej kaše, zeleninového pyré, vareného špenátu, omáčok, polievok, nátierok, do mliečnych nápojov, pudingu a tvarohu. K príprave vaječného krému s kondenzovaným mliekom

– mäso (všetky druhy)- rôzna úprava, nasekané nadrobno pridať ku šalátom, do rizota, mäsovým nákypov, pirohov, polievok, omáčok, nátierok, omeliet

 -ryby čerstvé a mrazené, filé, konzervované ryby (tuniak, sardinky, makrela), tresčia pečeň,  (ryby sú cenným zdrojom bielkovín a omega-3 mastných kyselín

– strukoviny (hrach, fazuľa, šošovica) Podľa znášanlivosti – varený hrach alebo fazuľu pridávať do polievok, nákypov, šalátov, nátierok, pripraviť si humus z cíceru, konzumovať rastlinné strukovinové nátierky

 -sója, tofu, tempeh tofu -možno používať k príprave nátierok, krémov, omáčok, polievok, zapečených cestovín, šalátov, dostupné sú aj sójové roztierateľné nátierky, alternatívne sójové jogurty (sója je dobrým zdrojom bielkovín)  ! sóju a sójové výrobky nepodávame pacientkam s rakovinou prsníka.

Pamätať vždy na to, že bielkoviny živočíšneho pôvodu majú vyššiu biologickú hodnotu ako bielkoviny rastlinné,  u onkologických pacientov v liečbe je veľmi dôležité navýšiť príjem živočíšnych bielkovín v strave denne.

Odporúčame prednostne najskôr skonzumovať potraviny bohaté na bielkoviny napr. povedzme že pri mäse s prílohou a so šalátom je najdôležitejšie zjesť to mäso pred prílohou a pred šalátom ( a nie zjesť prílohu, šalát a mäso nechať že mäso pacient neskonzumuje)   Je to dôležité, aby pacienti mali obranyschopnosť a energiu.

Aké sú potraviny s vysokým obsahom ENERGIE v malom objeme?

-maslo: pridajte k polievkam, zemiakovej kaši, na varené/pečené zemiaky, ku varenej zelenine, do omáčok, namáčajte čerstvú zeleninu do rozpusteného masla, preferujeme skôr maslo (pred rastlinným tukom)  maslo má väčšiu energetickú hodnotu, to znamená že  pacient s ním dostane viac energie

-rastlinné oleje k príprave jedla, pridávať aj do hotových pokrmov a polievok, olivový olej pridávať do šalátov.   Repkový olej na teplú kuchyňu a olivový olej na studenú kuchyňu.

-plnotučnú smotanu, plnotučné mlieko, šľahačka- k príprave kakaa, múčnikov, dezertov, lievancov, pudingov, na varenú čokoládu, na čerstvé ovocie, do kávy…

-smotana nesladená -plnotučná -pridať do zemiakovej kaše, zeleninové pyré, namáčať zeleninu 

-smotana kyslá plnotučná pridať k čerstvej zelenine, k ovociu, tvarohu, na prípravu múčnikov 

-tvarohové a smotanové jogurty,  termixy a rôzne tvarohové dezerty

-tvrdé syry -môžete nakrájať do šalátov, ako súčasť príloh 

-jesť často tvarohové syry typu Lučina,  pridávať do pokrmov

-smotanový syr na pečivo, do omáčok, natrieť na krekry, pridať ku zelenine, do zemiakovej kaše, do krémovej polievky, namáčať tyčinky 

-med, džem- na pečivo, pridať k mliečnym nápojom, k jogurtom, k ovociu, pridať do raňajkových ovsených kaší, do čaju med

-často piť kakao, dať si kvalitnú čokoládu, jesť pudingy 

-sušené ovocie, orechy pridať ku ryži, jogurtu, tvarohu, k príprave múčnikov a šalátov, kombinovať so strúhanou mrkvou s jablkom…

Ideálne doma upečené múčniky, koláče  a sladké pokrmy obsahujú zvýšené množstvo energie a pacienti ich dobre tolerujú. Môžete zaradiť do jedálnička aj tieto druhy potravín pre navýšenie príjmu energie, môžete jesť aj mliečnu alebo horkú čokoládu, uvariť si často kakao, môžete si dať obľúbené suché keksíky, sušienku a podobne. V tú chvíľu je to pre vás dobré a zdravé, pretože to pomáha k tomu, aby ste si zachovali príjem stravy.

Na vysvetlenie: Čo sa týka týchto niektorých spomínaných potravín, ktoré majú vysoký obsah energie v malom objeme, pacienti, ktorí chudnú majú stav podvýživy malnutrície a majú problém skonzumovať bežnú porciu, alebo majú tretinový, alebo polovičný príjem stravy, tak aj to málo, čo skonzumujú, je dôležité, aby sme im to jedlo obohatili niečím, čo obsahuje a im dodá viac energie v malom objeme. Preto tu odporúčame zaraďovať spomínané maslo, rastlinné oleje, alebo niektoré plnotučné mliečne výrobky tvarohové smotanové jogurty,  tučné tvrdé syry, alebo med, džem, orechy, oriešky, sušené ovocie a podobne. To sú všetko potraviny, ktoré obsahujú kondenzovanú energiu a teda tie keď pridajú do rôznych jedál, tak aj z toho dostanú do tela oveľa viac energie a živín ako by zjedli z tých diétnejších. Skôr sa teda zameriavame na tieto potraviny čo obsahujú viac energie v malom objeme než na tie diétnejšie.  Tieto spomínané potraviny, ktoré obsahujú viac energie pacienti naopak veľa krát z jedálnička sami vylučujú, pretože si myslia, že ich nemôžu, že sú tučné, alebo nevhodné. Pritom v tom štádiu ochorenia kedy sme radi, že skonzumujú aj tú tretinu príjmu stravy tak by mala naozaj prevažovať táto skupina potravín v kombinácii aj s ovocím a zeleninou a ostatnými potravinami, ale aby im tieto potraviny dodali omnoho viac energie. Napr. pri tráviacich ťažkostiach pacientom neodporúčame vylučovať bielu múku, cukor ani sa vyhýbať živočíšnemu tuku, skôr naopak je vhodné zaradiť aj živočíšny tuk vo forme tučných rýb alebo masla a tučných mliečnych výrobkov ako smotanového jogurtu, tvrdých syrov, smotany a podobne. V každom prípade je dôležité sa vôbec neobmedzovať v príjme stravy a nevylučovať si z jedálnička energetické bohaté zložky stravy akými sú aj biele pečivo, cukor v primeranom množstve a tuky a pod.

Pokiaľ pacienti schudli / chudnú a došlo / dochádza u nich k úbytku svalovej hmoty a ich strava nie je dostatočne plnohodnotná a  ani nutrične vyvážená, v takom prípade bolo by vhodné sa s lekárom poradiť o doplnení ich stravy klinickou výživou.

Vitamíny a minerálne látky vo výžive onko pacientov

Ako môžeme podporiť stravou imunitu obranyschopnosť organizmu onkologického pacienta?

Na imunitu: zinok, meď, selén, chróm, vit. sk. B – kyselina listová vit. C, D, A, E – najlepšie prijímať v strave

Podpora imunity v nutričnej sfére spočíva v konzumácii najmä dostatku kvalitných bielkovín (vajcia, mlieko, mliečne produkty, mäso, / a aj strukoviny – ak sú tolerované…), minerálnych látok, antioxidantov, vitamínov (z ovocia a zeleniny), možno odporučiť aj zvýšenú dávku prívodu protizápalových omega-3 mastných kyselín, konkrétne EPA a DHA (- napr. z konzumácie aj tučných rýb a celkovo protizápalovú (plnohodnotnú) stravu.

Kde a k akým procesom v tele sú potrebné ktoré mikroživiny vit a minerálne látky?

KOSTI A ZUBY vápnik, horčík, fluór, fosfor, vitamín D, vitamín K.

IMUNITA zinok, meď, selén, chróm, vit. sk. B – kyselina listová vit. C, D, A, E

VLASY, NECHTY, POKOŽKA vit. A, zinok, selén, vit. C, vit. sk.B

KRVOTVORBA, ZÁSOBENIE TKANIV KYSLÍKOM kyselina listová, železo, vit. B12

REPRODUKČNÉ ZDRAVIE, ZDRAVIE PLODU muži: zinok, selén, ženy: železo, kyselina listová

SPRÁVNA FUNKCIA ŠTÍTNEJ ŽĽAZY jód, selén

SVALY A KARDIOVASKULÁRNY SYSTÉM vápnik, horčík, draslík

NERVOVÁ SÚSTAVA vitamín B1, B6, horčík, draslík, fosfor

REGULÁCIA KRVNÉHO TLAKU vápnik, horčík, draslík

METABOLIZMUS HLAVNÝCH ŽIVÍN (sacharidov, bielkovín, tukov) – chróm, vitamíny sk.B (B1, B2, B3, B5,B7)

Vitamíny a minerálne látky sú na zaistenie správnej funkcie organizmu nevyhnutné. Pestrá strava, v zmysle správneho (vhodného) zloženia jedálnička, plne pokrýva potreby vitamínov a minerálnych látok organizmu. Iba v prípade, kedy dochádza v dôsledku ochorenia alebo liečby k zlému tráveniu a vstrebávaniu živín alebo pri ich zvýšenej potrebe, je žiaduce využitie vitamínových a minerálnych doplnkov. Využívanie vitamínových a minerálnych doplnkov bez indikácie lekára nie je odporúčané. Vitamíny sú biologicky aktívne látky, ktoré sa zúčastňujú rady metabolických dejov a sú dôležité pre správne fungovanie ľudského tela. Vitamíny (až na výnimky) si telo nevie vyrobiť a je teda nutné ich prijímať stravou. Nedostatok vitamínov sa môže prejaviť za rôzne dlhú dobu, niekedy aj s oneskorením niekoľkých mesiacov a rokov. V súčasnej dobe, pri zachovaní pestrej stravy, je nedostatok vitamínu vzácny. U pacientov pri liečbe a po jej skončenie sa však v dôsledku nedostatočnej výživy môže objaviť. Vzhľadom na rôznorodosť chemického zloženia sú vitamíny delené podľa rozpustnosti na skupinu rozpustné vo vode  – vitamíny skupiny B a C a skupinu rozpustné v tuku  – vitamíny A, D, E, K

Minerálne látky môžeme rozdeliť na makroprvky (majoritné anorganické prvky) a mikroprvky (esenciálne stopové prvky) Rovnako ako pri vitamínoch. platí, že je nutné tieto zložky výživy prijímať stravou a sú nevyhnutné pre správne fungovanie organizmu. K minerálnym látkam sa radí. vápnik, horčík, sodík, draslík, chlór, fosfor, síra. K esenciálnym stopovým prvkom patrí železo, zinok, selén, jód, meď, mangán, chróm, fluorid, kobalt, molybdén, nikel, kremík, cín, vanád. V potravinách je stopových prvkov malé množstvo, čo zodpovedá ich významne nižšie denné potrebe oproti minerálnym látkam

Zdroje niektorých vitamínov a min. látok v strave:

Zdroje vitamínu D3 v strave: rybí tuk, ryby, žĺtok

Vit. B12 – Zdroje v strave: mäso, mliečne výrobky, vajcia.

Vit B1 zdroje v strave: mäso, orechy, semená, strukoviny, cereálie.

Vit. B2 riboflavín zdroje v strave: vnútornosti, mäso, ryby, droždie, celozrnné obilniny, mliečne výrobky

Vit B3 zdroje v strave: droždie, mäso, strukoviny, obilniny, ryby

Vit B5 zdroje v strave: mäso, vajcia, orechy, strukoviny

Vit B6 zdroje v strave: droždie, pšeničné klíčky, mäso, strukoviny, zemiaky

Vit B7 Biotín- zdroje v strave: mäso, vajcia, orechy, strukoviny

Vit E zdroje v strave: obilné klíčky, rastlinné oleje treba ho konzumovať s orechmi, semienkami, rybím tukom

Vit K – zdroje v strave: pečeň, listová zelenina, mliečne výrobky

Kyselina listová B9 zdroje v strave: listová zelenina, orechy, strukoviny, mäso

Kyselina askorbová vit. C zdroje v strave čerstvá zelenina a ovocie, zemiaky

Źelezo – zdroje v strave: mäso, ryby, žĺtky, strukoviny, zelenina

Vápnik – mlieko a mliečne výrobky

Zinok zdroje v strave: mäso, ryby, strukoviny, orechy, obilniny

Horčík zdroje v strave: väčšina potravín rastlinného a živočíšneho pôvodu najmä strukoviny, orechy, pšenice, mäso, ryby

Draslík zdroje v strave: väčšina potravín rastlinného a živočíšneho pôvodu, najmä strukoviny, zemiaky, marhule, banány

Selén zdroje v strave: mäso, ryby, semená, huby, obilniny (v závislosti na obsahu selénu v pôde).

Meď zdroje v strave: mäso, vajcia, strukoviny (horšie využiteľnosť pre svoju väzbu na fytáty a vlákninu)

Nutričná starostlivosť má nejaké fázy?

Nutričná starostlivosť a podpora: má viacero zložiek, fáz, zahrňuje aj tieto viaceré fázy:

– medicínsku – lekársku liečbu symptómov obmedzujúcich príjem stravy – to robia lekári, to je úloha lekárov, lekár pacientom vie pomôcť od mnohých určitých problémov a od mnohých nežiaducich účinkov, dôležité je, aby pacienti ošetr. lekárom oznamovali všetky ťažkosti, nežiaduce účinky, dôležitá je vzájomná spolupráca medzi pacientom a lekárom,

– diétna nutričná rada – vzorový jedálniček, plánovanie jedálničkov, odborný pohovor o nemocničnej diéte, ktorú pacientovi stanovil lekár – robí nutričný terapeut/ asistent výživy

– enterálna výživa-  sipping  per os ústami – cez popíjanie ( poradí vysvetlí edukuje aj nutričný terapeut, asistent výživy, ale predpisuje iba lekár, je dobré, keď lekár odporučí konkrétny typ sippingu, pretože lekár najlepšie pozná zdravotný stav pacienta a môže to predpísať na recept)

– umelá klinická výživa – cez hadičky – sondu,  alebo do žily (enterálna sondová výživa, parenterálna, PEG a podobne- indikuje a rieši lekár, to je úloha lekárov (asistent výživy do toho nevstupuje)

Asistent výživy je vždy naviazaný na lekára, na ošetrujúceho onkológa,  lekár je ten, ktorý stanovuje diagnózu, postup liečby,  LEKÁR je ten ktorý STANOVUJE, INDIKUJE, predpisuje diéty v rámci nemocničného diétneho systému, asistent výživy sa na to pozrie zo svojho pohľadu asistenta výživy, potom s tými pacientmi pracuje podľa toho, akým spôsobom  LEKÁR vedie liečbu. (Asistent výživy to potom iba doplňuje, musí si poznať svoje kompetencie, sú zložky a fázy v nutričnej starostlivosti do ktorých nezasahuje, nevstupuje napr. do umelej klinickej výživy a pod.) 

Dá sa všetko vyriešiť stravou, alebo sú situácie, kedy strava nestačí?

Môže sa určite stať, že úprava stravy nestačí k tomu, aby pacienti dosiahli tej svojej nutričnej potreby, potom je možné siahnuť po enterálnej výžive, alebo po parenterálnej výžive.

Sipping je enterálna výživa určená k popíjaniu a môže byť formou tekutej, alebo krémovej formy. Dá sa aj vysokobielkovinový sipping pre navýšenie bielkovín. Enterálnu výživu môžeme využívať aj pri podávaní do sondy, alebo do výživových stómií.  Túto výživu je možné využívať aj doma, v domácom liečení, pacienti pri výživových sondách, či výživových stómiách  a dá sa požičať aj pumpa pre podávanie enterálnej výživy. Môže sa podávať kontinuálne v nejakom množstve za hodinu, alebo si pacienti dávajú tú výživu v jednotlivých dávkach.

Čo sa týka ešte enterálnej výživy, je možné ju používať, keď vieme, že pacient zje nejakú časť stravy, že je ešte schopný jesť a chce jesť, ale už mu nestačí iba tá strava, aby dosiahol tej svojej nutričnej potreby, pri onko ochorení je vo výžive zvýšená potreba bielkovín, to sa nám  niekedy to bežnou stravou horšie dosahuje, tak potom výživu môžeme doplniť enterálnou výživou, môže to byť formou, že to pacient popíja, alebo je lyžičkou, alebo si výživu podáva sondou, alebo výživovou stómiou.

Potom je ešte cesta, ktorá obchádza tráviaci trakt a to je parenterálna výživa. Podáva sa – aplikuje sa pomocou rôznych žilových vstupov, infúziami, dá sa používať  počas hospitalizácie aj v domácom liečení, dá sa použiť buď ako doplnková, alebo že pokrýva celkovú potrebu živín a energie pacienta. Keď pacient je prepustený domov s parenterálnou výživou, alebo s enterálnou výživou  je veľmi dôležité, aby bol veľmi dobre edukovaný, aby  spolupracoval, aby chcel.

Čo sa týka enterálnej a parenterálnej výživy, tak je užitočné vedieť, že sú to niektoré z možností ako môžeme pacientom pomôcť, pokiaľ je nejaký problém s výživou, ale je to skôr čo sa týka umelej klinickej výživy úlohou a kompetenciou lekára, asistent výživy do toho nezasahuje. 

Čo to je plán nutričnej terapie a starostlivosti?  Čo je to nutričná anamnéza a čo všetko k nej patrí?

Je to cieľom asistenta výživy/ nutričného terapeuta v rámci nutričnej starostlivosti, je dôležitým krokom a väčšinou k tomuto cieľu využívame  nutričnú anamnézu, to je jedna  z tých najdôležitejších zložiek, čo tvorí veľkú časť práce asistenta výživy, že s pacientom komunikuje a zisťuje aj od neho ako sa cíti a aké má nežiaduce účinky a pod.

Existujú – sú teda dané odborné odporúčania koľko energie a bielkovín by mali onko pacienti denne v strave prijať:  z toho vychádzame:

Energia: 25 – 30 kcal/kg, bielkoviny – proteín 1- 1,5g až 2 g / kg / deň, energetický substrát  viac tuku a omega 3 mastné kyseliny, vitamíny a stopové prvky – bežné dávky

Vidíme tam napr. konkrétne, že bielkoviny môžu ísť až na 2 gramy na kilogram/ na deň, čo je dvojnásobná dávka než v obvyklej v bežnej  výžive– napr. v prevencii. 

Má naozaj veľký zmysel dodržiavať tie hodnoty.  Bielkoviny sú pre onko pacienta zásadné a podstatné.

V praxi je tiež často používané  stanovenie energie -zvlášť proteínov – bielkovín na kg hmotnosti, onko pacienti potrebujú v strave viac energie a viac bielkovín. Potreba bielkovín viac – nad  ako 1 gram, často 1,5 gramu, ale  pokojne môžeme ísť na 2 gramy na kg za deň 

Kto u nás na Slovensku poskytuje nutričné výživové poradenstvo pre onkologických pacientov?

Kto je asistent výživy/ a čo asistenti výživy robia?

Nutričný terapeut/asistent výživy je definovaný ako nelekársky zdravotnícky pracovník, ktorý je kompetentný poskytovať komplexnú nutričnú starostlivosť, vrátane vytvárania individuálnych nutričných plánov, ktoré zohľadňujú medicínske a psychologické aspekty pacienta. Môže teda pracovať so zdravými aj chorými ľuďmi, vrátane onkologických pacientov. U nás na Slovensku je táto profesia podmienená dosiahnutím príslušného vzdelania – vysokoškolským vzdelaním prvého stupňa v odbore fyziologická a klinická výživa alebo úplným stredným odborným vzdelaním študijnom odbore asistent výživy. Nájsť ich môžeme – pracujú väčšinou v nemocniciach /konkrétne na odd. liečebnej výživy a stravovania / OLVaS. Asistentky výživy zabezpečujú prácu po odbornej stránke. Okrem administratívnej práce, ktorá zahŕňa normovanie stravy pre pacientov /a často aj pre zamestnancov/, vyhotovovanie jedálnych lístkov pre pacientov, výpočty energetickej a biologickej hodnoty stravy podávanej pacientom, dohliadajú na správne dodržiavanie technologických postupov pripravovanej stravy v kuchyni. Hlavnou a nezastupiteľnou činnosťou asistentiek výživy je práca na oddeleniach nemocníc. Úzko spolupracujú s lekármi pri predpisovaní špeciálnych diét a individuálnych diétnych postupov. Vykonávajú pohovory s pacientmi, podávajú im komplexné informácie o dodržiavaní diétneho režimu počas liečby v nemocnici a po prepustení do domáceho ošetrenia. Vyhotovujú pre pacientov vzorové jedálne lístky spolu s popisom technologických postupov a vhodným výberom potravín. Pokiaľ máte záujem o pohovor priamo v nemocnici s asistentkou výživy neváhajte kontaktovať, požiadať ošetrujúcu sestru na oddelení, ktorá Vám nutričnú konzultáciu s asistentkou výživy môže dohodnúť.

Čo asistent výživy zisťuje v nutričnej anamnéze?

Dôležité je pri nutričnej anamnéze pýtať sa onko pacienta na najčastejšie nežiaduce účinky liečby:

– chuť k jedlu – či netrpí nechutenstvom, či je úplná strata chuti, a ako silné je to nechutenstvo  (pri nechutenstve sa hneď pýtame aj či onkologický pacient netrpí bolesťami?)

–na tráviace ťažkosti: ako napr. nevoľnosť, nauzea, vracanie, hnačka, zápcha, nadúvanie, kŕče, bolesti týkajúce sa tráv. systému, predčasná sýtosť, pocit plnosti už po pár lyžičkách  a pod.

–na ťažkosti resp. na komplikácie príjmu stravy: či má nejakú poruchu príjmu stravy a akú? ťažkosti s prehĺtaním-sťažené/ bolestivé prehĺtanie, nemožnosť prehĺtania, problémy s hryzením, pocit suchosti v ústach,  boľavé zápaly slizníc, boľavé afty, zmena chutí, kovová chuť, horká a pod. zmena vnímania chuti, nevoľnosť po jedle, vracanie, hnačka, zápcha, horúčka a bolesť, potlačená znížená imunita… a pod.

–na stravovacie zvyklosti  – je dôležité sa to opýtať, onko pacienti môžu mať rôzne preferencie, rôzne potravinové  intolerancie, alergie…,je tu potreba aj tie vziať do úvahy..

Pýtame sa aj na  iné ochorenia onko pac.na ktoré sa okrem onko ochorenia tiež lieči napr. či má cukrovku -či je diabetik?, Problémy so srdcom? S vysokým tlakom?, Ochorenie obličiek a pečene? a pod.

Pretože samozrejme musíme brať na zreteľ a zohľadňovať vždy aj ďalšie pridružené ochorenia onko pacienta napr.  ak má aj cukrovku a pod.  Sú rôzni onko pacienti, sú rôzne ich onko ochorenia, sú rôzne zdravotné stavy a zvyknú sa rôzne vyvíjať…

! Pri onkohematologických pacientoch s nádorovým ochorením krvi – ktorí sa nachádzajú aj na transplantačke/  na odd.hematológie a transfuziológie  s diagnózami  ako sú lymfómy, myelómy, leukémie – býva u nich často nežiaduci účinok – pokles bielych krviniek- nízky počet bielych krviniek – neutropénia a leukopénia, majú leukopenické a neutropenické režimy,  musia byť často v sterilnom režime,  zvýšený hygienický režim,  majú  aj dlhodobo potlačenú/ zníženú imunitu, potrebujú okrem nemocničnej diéty aj špeciálnu bezpečnú tzv. nízkomikrobiálnu stravu…k takým pacientom pristupujeme opäť veľmi individuálne, / často sú v starostlivosti aj tzv.  transplantačných koordinátorov,  ktorí si takýchto pacientov manažujú sami./ aj čo sa týka poradenia stravy pri zníženej imunite a poklese bielych krviniek/

Znížená imunita a pokles bielych krviniek / najmä onkohematologickí pacienti- ak je u onko pacienta znížená imunita a pokles bielych krviniek, potom diéta, strava musí byť na základe toho upravená.  Pokiaľ je to iba prechodne a nie je tam indikácia od ošetrujúceho lekára na tzv. bezpečnú nízkomikrobiálnu stravu diétu, tak vtedy nie je potrebná úprava diéty, ale väčšinou to riešime vtedy, keď je znížená imunita a pokles bielych krviniek dlhodobejšie, tak potom sám lekár musí indikovať tzv. bezpečnú nízkomikrobiálnu diétu,  to je taká, ktorá neobsahuje potraviny, ktoré môžu byť nejakým rizikom, čo sa týka alimentárneho rizika, to znamená, bakteriálnej infekcie z potravín, napr. by tam nemali byť mliečne výrobky, ktoré obsahujú (živé) baktérie mliečneho kvasenia, napr. probiotické, mal by sa dávať veľký pozor na spracovanie napr. rýb a iných výrobkov živočíšneho pôvodu, vajíčok a podobne, že by sa mali poriadne prevariť, alebo tepelne spracovať, práve kvôli tomu, aby to nemohlo spôsobiť, že by došlo k infekcii z potravín. Veľmi často sa takáto diéta podáva onkohematologickým pacientom na onkohematologických odd. 

! Stupeň požadovaných diétnych obmedzení sa tam môže líšiť v závislosti od zdravotného stavu pacienta a typu podanej liečby, zásady bezpečného stravovania a nízkomikrobiálnej stravy by onkohematologickí pacienti mali prekonzultovať s lekárom a s transplantačným koordinátorom daného odd. ktorí majú úplné informácie o ich diagnóze a zdravotnom stave.

Toto všetko si od každého jedného onko pacienta zisťujeme. Sú rôzni pacienti a sú rôzne ich zdravotné stavy. Tie zdravotné stavy sa zvyknú rôzne vyvíjať. Veľa závisí aj od typu liečby a v akej fáze sa práve liečba nachádza.

Aké sú metódy hodnotenia výživy onko pacienta?

Informácie o aktuálnom energetickom príjme získavame od pacientov pomocou priamych metód hodnotenia výživy. V nutričnom poradenstve sa najčastejšie využíva 24-hodinový recall alebo záznam
stravy (typicky za 3-5 dní  (s pomocou váženia/odhadom množstva). Obe majú svoje výhody aj nevýhody. Súčasťou zhodnotenia by malo byť aj stanovenie nutričných potrieb a odporúčaní (potreba energie, živín, mikro a makronutrientov, odporúčania na základe telesnej hmotnosti a pod.)

Čo má za cieľ nutričná diagnóza?

Nutričná diagnóza má za cieľ jasne, stručne a jednoznačne popísať nutričný problém, ktorý je možné vyriešiť alebo zlepšiť. ( problém plus príčina / problém spôsobený príčinou a plus symptómy) 

Nutričné problémy môžu vznikať v 3 kategóriách:
• príjem (nízky/vysoký príjem energie alebo určitých živín…)
• klinická oblasť (problémy s trávením, abnormálne laboratórne výsledky, podvýživa, obezita…)
• environmentálno-behaviorálna oblasť (nedostatok znalostí, škodlivé postoje, nadmerné cvičenie, obmedzená dostupnosť potravín kvôli núdzi a pod.…)

Na základe nutričného zhodnotenia a stanovenia nutričného problému volíme jednotlivé nutričné intervencie.

Nutričné intervencie majú za ciel vyriešiť alebo zlepšiť identifikovaný nutričný problém. Zahŕňajú v sebe stanovenie konkrétnych cieľov, plánovanie intervencií a ich následnú realizáciu v procese nutričnej starostlivosti. Prvým krokom pri onko pacientoch by mala byť rýchla intervencia zameraná na stabilizáciu zdravotného stavu a nutričná rehabilitácia spojená so skorým obnovením telesnej hmotnosti – napr. pri podvýžive. Uplatňujú sa  štandardné dietologické postupy v rámci diétneho nemocničného systému.

Nutričné intervencie sú zamerané napr. na:
• priebežné monitorovanie príjmu energie a jednotlivých živín s cieľom dosiahnutia pravidelného
očakávaného hmotnostného prírastku (u pacientov s  podvýživou)
• Zabezpečenie pravidelného a dostatočného stravovania, čo zahŕňa navyšovanie množstva a rozmanitosti konzumovaných potravín,
• Poskytovanie podpory pri zvládaní emocionálnych, psychologických a sociálnych aspektov súvisiacich s jedlom a stravovacími návykmi a správaním (samozrejme s ohľadom na kompetencie nutričného terapeuta).
• Edukácia a poskytovanie individualizovaných rád ohľadom výživy a pričom sa kladie dôraz na to, aby pacient porozumel svojím nutričným potrebám a bol schopný realizovať vlastné rozhodnutia ohľadom výberu stravy. Nutričný terapeut môže  ohľadom vhodného stravovacieho režimu  usmerniť a edukovať
aj najbližšie okolie pacienta.
• Tvorbu štruktúrovaného nutričného plánu vzorového jedálnička prispôsobeného individuálnym potrebám pacienta. (pri čom vždy berieme ohľad aj na iné ďalšie či pridružené ochorenia onko pacienta. 

•Prepojenie a spoluprácu s inými členmi podporného tímu ( napr. psychológ atď ) aj toto je veľmi dôležité.

 Aký môže byť návrh nutričnej terapie pre onko pacienta, čo tam patrí? Čoho sa týka?

Nutričný plán – návrh nutričnej terapie – plánovanie jedálničkov

Nutričný plán – návrh nutričnej terapie sa môže týkať bežnej stravy, enterálnej výživy,  a parenterálnej výživy. K bežnej strave sa môže pridávať enterálna výživa – SIPPING a niekedy podľa potreby  sa prípadne pridáva ešte  aj parenterálna výživa ( do žily formou infúzie).  Takže tieto všetky typy výživ sa nám môžu navzájom kombinovať. Kombinácia bežnej stravy s enterálnou výživou ( sipping) a podľa potreby parenterálna výživa. Parenterálna výživa býva indikovaná lekárom, lekár o nej rozhoduje.

 Diétu (v rámci diétneho nemocničného systému)  predpisuje  vždy ošetrujúci lekár / onkológ. 

 Nutričný plán sa môže týkať bežnej stravy – diétna rada

U onkologických pacientov, ktorí počas ochorenia napr. výrazne chudnú, je zvyčajne prvou voľbou úprava stravy tak, aby sa zabránilo ďalšiemu úbytku hmotnosti. Mala by byť pokiaľ možno uprednostnená prirodzená forma výživy. Podstatou diétnej rady pri nechcenom chudnutí pacienta je napr. úprava zloženia a príjmu stravy v snahe zabrániť ďalšiemu úbytku hmotnosti, udržať aktuálnu telesnú hmotnosť, alebo v najlepšom prípade navrátiť stratenú telesnú hmotnosť. Od úspešne prevedenej diétnej rady možno očakávať zlepšenie nielen nutričného, ale aj celkového zdravotného stavu a celkovej kvality života. Navýšenie telesnej hmotnosti u onkologických pacientov je vždy komplikované, preto sa za úspech považuje už len mierne pribratie, alebo pozastavenie chudnutia. Dôležitou súčasťou diétnej rady je pacienta motivovať a podporovať, edukovať aby sa sám usiloval o udržanie alebo o zvýšenie telesnej hmotnosti. Základom nutričnej diagnostiky je rozpoznanie problémov obmedzujúcich príjem prirodzenej stravy, ako napr. nechutenstvo, problémy s prehĺtaním, nevoľnosť, zvracanie, zápcha, či bolesť…

Hlavné zásady diétnej rady: 1. zvýšiť príjem plnohodnotnej stravy a zvýšiť aj jej pestrosť, aby bol zaistený príjem všetkých potrebných živín. 2. liečba príznakov ochorenia, ktoré príjem stravy obmedzujú (bolesť, dusnosť, zápcha, nevoľnosť, zvracanie) 3. zrušenie všetkých diétnych obmedzení, ktoré nie sú v danej situácii pre pacienta nevyhnutné 4. rešpektovanie individuálnych potrieb pacienta vzhľadom k jeho momentálnemu stavu (využiť príjem nutrične najhodnotnejšej stravy počas dňa, kedy sa pacient cíti najlepšie) 5. pacientovi umožníme prijímať stravu kedykoľvek má na jedlo chuť 6. rešpektovať prianie pacienta, čo sa týka preferencie určitých typov jedál. Úprava diéty smeruje ku navýšeniu energeticky bohatej a biologicky plnohodnotnej stravy. Príkladom je príjem potravín s vyšším obsahom tuku (smotana, smotanové syry, rastlinné oleje…), alebo vyšším obsahom cukru (med,…), ktoré obsahujú koncentrovanú energiu v malom množstve. Okrem zvýšenej potreby energie je potrebné zabezpečiť aj dostatočný príjem kvalitných bielkovín.  Rada pre príbuzných blízkych onkologických pacientov odporúčame byť motivační a podporní, povzbudzujúci, veľmi trpezliví, chápaví, mať psychologický prístup, môžeme napr. motivovať povzbudzovať k príjmu stravy vetou:  ,,keď dostatočne nejeme, nemáme dostatok energie napr. na robenie aktivít, ktoré máme radi, ktoré nám robia radosť…„

Je treba veľkú trpezlivosť. K  príjmu stravy  pacienta nenútime nasilu, pretože to má opačný efekt a pacient zvyčajne potom úplne odmieta stravu. Ponúkame podporu. Pokiaľ onko pacient odmieta stravu, odporúčame poradiť sa s odborníkom, ktorý Vám pomôže a poradí. Sme tu pre Vás aj na našej bezplatnej Onkoporadni LPR cez telefonickú a mailovú linku.

Protinádorová terapia je komplexná, často je kombináciou niekoľkých liečebných metód, ktoré môžu byť lokálne, systémové, protinádorová liečba pre organizmus zaťažujúca a je /môže byť sprevádzaná mnohými vedľajšími účinkami, ktoré majú negatívny dopad na zdravotný stav. Z pohľadu asistenta výživy je najčastejšou komplikáciou, vyžadujúcou intervenciu malnutrícia – podvýživa, nechcené chudnutie. Onkologickí pacienti sú špecifickou skupinou s rozdielnymi nutričnými potrebami závisiacimi od ich zdravotného stavu. U väčšiny onko pacientov je nevyhnutná zvýšená potreba celkového príjmu energie a bielkovín.  Výživné stravovanie si vyžaduje zaistiť zvýšený príjem energie a bielkovín, ako aj dostatočný príjem všetkých esenciálnych nevyhnutných zložiek výživy. Prioritné je udržať telesnú hmotnosť a optimálny príjem stravy, aby mohol pacient úspešne absolvovať celú protinádorovú liečbu. Nutričná podpora je neoddeliteľnou súčasťou protinádorovej terapie, bez ktorej by v mnohých prípadoch nutričná intervencia nebola efektívna. Sú špecifiká vo výžive onkologických pacientov, ktoré si vyžadujú zvýšenú pozornosť, s cieľom udržať optimálny nutričný stav počas liečby. Medzi nutričné špecifiká na ktoré sa zameriavame sú najmä zvýšený príjem energie a bielkovín v strave. U pacientov s onkologickým ochorením je častá nežiaduca strata telesnej hmotnosti čo môže nepriaznivo ovplyvniť kvalitu života a celkovo dĺžku prežitia pacienta. Modifikácia stravy – tam je dôležitá najmä konzistencia stravy, technologická úprava napr. pri niektorých ťažkostiach ako napr. bolestivé prehĺtanie treba stravu mixovať, podávať v tekutej, kašovitej, mixovanej forme.

Základom výživnej stravy u väčšiny onko pacientov s rizikom malnutrície, alebo už s prítomnou malnutríciou (podvýživou)  je zvýšený príjem potravín, ktoré majú vysoký obsah energie a bielkovín v malom objeme. Dôležitý princíp ostáva snaha o zvyšovanie pestrosti stravy.  Zásadným odporúčaním je pravidelný príjem všetkých potrebných živín. Základné živiny (bielkoviny, tuky, sacharidy) sú nevyhnutné pre základný a energetický metabolizmus.

Čo je to modulovaná dietetika? Ešte sa môže aj pridávať hovorí sa tomu modulovaná dietetika– proteíny – čiže bielkoviny. Je možné primiešať bielkoviny do nejakej polievky, alebo to niekedy pacienti vypijú zvlášť s tekutinou, záleží na tom, ako sa dohodneme s pacientom, keď mu to vysvetľujeme, tak jeho spätná väzba nám to povie, čo zvládne, čo nie. Spätná väzba pacienta je pre nás tiež dôležitá. Modulovaná dietetika  – sú špecifická skupina prípravkov klinickej výživy, ktoré obsahujú iba jednu základnú živinu napr. bielkoviny. Používajú sa k obohateniu stravy či enterálnej výživy. Umožňujú tak doplnenie stravy o chýbajúce zložky podľa potrieb pacienta. Zvyčajne sa však nepoužívajú ako hlavný zdroj energie alebo jednotlivých živín, ale len ako doplnok ku základnej diéte. K doplneniu bielkovín sa najčastejšie používa prášok s vysokou koncentráciou proteínov. V modulovanej dietetike je teda možné primiešať do stravy proteíny – je to bielkovina v prášku, ktorá sa primieša  pre zvýšenie obsahu bielkovín. Proteínový prášok na medicínske účely, ktorý je dostupný v lekárni, dávajú to lekári onkológovia pacientom počas liečby na predpis, má úplne čisté zloženie, ( bez aditív, konzervantov, hormónov a bez ďalších látok), Vás ošetrujúci lekár Vám najlepšie poradí a odporučí kvalitný a v dobrom zložení proteínový prášok, v podstate sú to čisté bielkoviny, ktoré nemajú ako uškodiť, ( samozrejme ak nie sú v obrovskej nadmiere užívané),  len treba dávať pozor a vedieť aký je ten zdroj, pretože sú rôzneho charakteru, to zloženie aby tam neboli hormóny, aditíva a podobne, preto Vám najlepšie poradí lekár, aby to bol čistý kvalitný proteínový prášok a naozaj kvalitnej značky. Odporúčame poradiť sa s Vaším lekárom, ktorý Vám ho môže predpísať.

Diétna rada sa môže kombinovať s nápojmi prípravkami enterálnej výživy podávanej ústami cez pomalé  popíjanie po dúškoch cez slamku – sipping.

 Čo sa týka tekutej enterálnej výživy sipping, tak tú môže predpísať – indikovať lekár.

Asistent výživy a nutričný terapeut môže túto potrebu zistiť a len odporúčať, ale predpísať na recept to môže u nás iba lekár, vtedy to preplatí zdravotná poistovňa.  Je možné si ju aj zakúpiť v lekárni, ale vtedy je to za plnú sumu, platí si to pacient sám- ak si kúpi bez receptu.   Je však určite  lepšie, ak onko pacientovi lekár okrem samotného predpísania aj konkrétne poradí, odporučí výber vhodného typu prípravku enterálnej výživy a odporúčanie týkajúce sa množstva. Dôležitá je tiež edukácia pacienta, výber prípravku, ktorý bude pacientovi najviac vyhovovať.

Čo je to enterálna výživa prijímaná ústami?

Enterálna nutrične komplexná výživa – určená na popíjanie – sipping ,,per os “- čo znamená ústami. Väčšinou to bývajú také tie prípravky typu vysokobielkovinové, vysokoenergetické, imunomodulačné, s omega 3 mastnými kyselinami, kondenzované a pod.  Niekedy využívame aj krémy.  Často používame vysokobielkovinové sippingy. Onko pacienti ak majú nejakú poruchu prehĺtania potravy, tak väčšinou potrebujú určitý typ hustoty stravy, niekedy nám to s úspechom funguje, keď má onko pacient ileostómiu, tak mu pridávame tieto krémy,  aj mu to môže aspoň trošku zahustiť stolicu. Pre každého pacienta môže byť vhodný iný určitý  typ, preto to najlepšie vie posúdiť indikovať  a vybrať ošetrujúci lekár. (keďže najlepšie pozná aktuálny zdravotný stav onko pacienta) Je dôležité, aby pacienti mohli vyskúšať rôzne typy, nájsť ten prípravok, ktorý by im vyhovoval.  

Odporúčania pre správne užívanie sippingu

•       Prípravok je len doplnkom výživy s kompletným zložením živín, pričom základom ostáva vyvážená strava
•       Väčšina prípravkov obsahuje v malom objeme pomerne vysoký obsah energie, bielkovín, sacharidov, tukov, vitamínov a minerálnych látok
•       Pokiaľ máte predpísané, prípravok užívajte každý deň. Snažte sa dodržať odporúčanú dennú dávku
•       Nie je vhodné vypiť celé balenie naraz (zvýšenie rizika tráviacich ťažkostí)
•       Na pitie sippingu použite slamku a prípravok popíjajte pomaly!
•       Užívajte prípravky medzi jedlami a po jedle, navyše k strave, ako doplnenie a obohatenie stravy
•       Popíjajte tekutú výživu tak, aby nedošlo k zníženiu príjmu prirodzenej stravy
•       Striedajte prípravky rôznych príchutí, pokiaľ vám prestanú chutiť
•       Využívajte aj prípravky neutrálnej chuti (bez príchute), ktoré si môžete pridať do jogurtu, kaše, omáčok, alebo ktoré si môžete aj sami dochutiť
•       Pokiaľ dokážete vypiť len malé množstvo, vyskúšajte viac koncentrovaný prípravok
•       Pre spestrenie môžete pridávať tekutú výživu aj do potravín či hotových pokrmov
•       Väčšine pacientov vyhovuje chladený prípravok (z chladničky)
•       Zaznamenávajte si, aké množstvo prípravku ste skutočne vypili 

Enterálna výživa – sipping sa samozrejme môže kombinovať s bežnou stravou a príp. aj s parenterálnou výživou.

Ešte poznámka z praxe k vysokobielkovinovým sippingom, často potrebujeme onko pacientom dať práve ten vysokobielkovinový sipping, pretože často nie sú schopní v strave prijať zvýšený prísun bielkovín, toľko koľko by potrebovali.   Pokiaľ má onko pac. prijať 2 gramy bielkovín na kilogram, tak je to u napr. 70 kg pacienta  140 gramov bielkovín  – čo je 70 dkg mäsa a to nám veľmi často nedokážu v mäse prijať najmä keď ich trápi nechutenstvo, zápal, hnačky, bolesti, horúčky, alebo keď je v sepse , v celkovom zápale organizmu a pod.

Vysvetlenie s rastlinkou 

Podvýživené telo si môžeme predstaviť ako rastlinku, ktorá si prešla extrémnymi podmienkami spôsobenými suchom. Na to, aby sa spamätala a prežila potrebuje viac vody ako za normálnych okolností, pokiaľ do vody pridáme aj hnojivo s pridanými podpornými látkami rastlinka má väčšiu šancu na uzdravenie. Voda v tejto metafore zobrazuje energeticky dostatočné porcie a práve sipping môže byť ako hnojivo pri kvietku pre naše telo veľkým pomocníkom. 

Sipping je síce energeticky bohatý, ale zázračne sa z neho nepriberá. Hmotnosť sa zvyšuje celkovým energetickým príjmom a množstvom jedla, nielen jedným druhom potraviny. Práve počas ochorenia hrá výživa veľmi dôležitú rolu. Sipping je výživa vyvinutá pre pacientov so zvýšenou potrebou energie a živín a sipping napomôže ujesť potrebné množstvo energie kým sa plne neobnoví dostatočné stravovanie, množstvo sippingu stanovuje a upravuje lekár.

Čo robiť, keď onko pacientovi sipping nechutí?

V praxi sa s tým stretávame často, že nám pacienti povedia, že im sipping nechutí, že ho nechcú.  V prípade, že onko pac. majú obmedzený príjem stravy pod ¾ prijatej stravy a zároveň stále chudnú, je vhodné, aby v nutričnej podpore pokračovali. Veľmi účinné je príchute striedať alebo si vybrať „tú svoju“. Na výber existuje mnoho typov a príchutí sippingov. Môžete si vybrať aj menej sladké, alebo naopak sladšie verzie, prípadne príchuť kávy, ktorú pacienti často vyhľadávajú. Pokiaľ Vám nevyhovuje sladká chuť, s čím má väčšina pacientov problém, môžete vyskúšať aj neutrálnu príchuť. Dostupné sú aj špeciálne príchute s chladivým alebo hrejivým efektom, vybrané onkologickými pacientmi, ktoré sú vhodné aj pri zmene vnímania chutí. Skúste vyskúšať viacero foriem, aby Vás neodradil len jeden prípravok, ktorý Vám na prvýkrát nechutil. Sipping je vhodné popíjať po dúškoch cez slamku, z čoho vyplýva aj názov „sip“ z angličtiny „usrkávať“. Odporúčame si rozdeliť 125 ml fľaštičku na 2x a fľaštičku 200 ml na 3x, ale ideálne vypiť maximálne do pol hodiny až hodiny, aby neostalo stáť v teple. Väčšina pacientov toleruje a viac im chutí pokiaľ je sipping chladený, môžete ho uchovávať aj počas konzumácie v chladničke.

Nutričný plán a sondová enterálna výživa

Môžeme mať na onkológii a aj máme veľa onko pacientov s PEG-om. PEG je perkutánna endoskopická gastrostómia.  Často sa napr. konkrétne pri ožarovaní krku, hlavy zavádza na onkológii PEG.  PEG je hadička, ktorou sa podáva enterálna výživa.  Pri sondovej enterálnej výžive je tiež dôležitý výber vhodného typu výživy  a množstvo – koľko dávok za deň. Určuje to ošetrujúci lekár. -pacientovi vysvetlí, akým spôsobom sa bude tá výživa podávať, akým spôsobom sa bude zahajovať to podávanie sondovej enterálnej výživy.

Parenterálna výživa

A pracujeme aj s parenterálnou výživou v zmysle toho, že je tu tá  potreba, že čo všetko pacient nie je schopný zjesť, prijať v strave, keď nie je schopný tej  bežnej a sondovej výživy, tak podávame parenterálnu výživu formou infúzie.

A toto všetko u toho onko pacienta starostlivo a pozorne sledujeme a dávame nejaké odborné vyhodnotenie : áno tu máme ešte nejakú rezervu, v tom, že  tu ešte potrebujeme doplniť energiu,  alebo viac posilniť bielkoviny a pod. 

Čo je vhodné z jedálnička onko pacientov v akútnom štádiu liečby vylúčiť?

! Počas celej onkologickej liečby odporúčame vylúčiť zo stravy – grapefruit, ktorý môže znižovať účinok niektorých cytostatík./ pri chemoterapii.

!Opatrní buďte aj pri bežných bylinných čajoch, vyvarovať sa zmesi bylín, nevieme čo všetko tam je nakombinované. Mnohé rastlinné zložky, aj keď sú samé o sebe bezpečné, môžu spôsobovať nežiaduce interakcie s liekmi, ktoré onkologický pacient užíva.  Typickým príkladom je ľubovník bodkovaný – bylinka bežne sa vyskytujúca v čajoch, ktorá znižuje účinok mnohých liečiv. Ani ako bylinku a  ani čaj z ľubovníka bodkovaného onkologickým pacientom nepodávame!!!  

POZOR! Zvýšenú pozornosť treba venovať citrusovým plodom a šťavám z nich, napr. pomaranč, grep, pomelo, mandarínka, ananás. Tieto druhy ovocia nie je vhodné u niektorých druhov liečby napr. pri niektorých druhoch chemoterapie konzumovať, takže by ich onko pacienti nemali konzumovať, treba to vždy skonzultovať s ošetrujúcim onkológom a opýtať sa ho. Lekár zvykne pred chemo pacientom dať info, čo by nemali príp. konzumovať, záleží od typu podávanej chemo.

! Pre pacientky s rakovinou prsníka sa neodporúča sója, tofu, sójové výrobky.

Z jedálnička úplne vylučujeme tiež potencionálne kancerogénne látky ako napr. údeniny, alkohol, prepálené tuky, grilovanie, fritovanie… menej vyprážať. Úplne sa vyhýbať spracovaným mäsovým výrobkom (údeniny saláma, párky, klobásy…soleným údeným nakladaným a pod. a potravinám konzervovaných soľou a veľmi dôležité je nefajčiť.

Konzumácia alkoholu sa počas liečby vôbec neodporúča. Alkohol sa radí medzi preukázané karcinogény a jeho konzumácia sa v onkológii všeobecne neodporúča nielen z hľadiska zvýšeného rizika rozvoja onkologických ochorení, ale taktiež kvôli potenciálnej interakcii s protinádorovou liečbou aj inými liečivami, ktoré pacienti často užívajú. Nehovoriac o negatívnom vplyve na pečeň, ktorá je negatívne ovplyvnená aj samotnou liečbou.  Odporúčame úplne vylúčiť konzumáciu alkoholu.

Doplnky výživy?

Počas liečby by pacient nemal brať iné vitamíny či doplnky než tie, ktoré mu predpísal jeho lekár! Vôbec neodporúčame onko pacientom užívanie rôznych zahraničných neoverených preparátov. Keďže takéto produkty sú v kategórii – doplnky stravy, nepodliehajú prísnej kontrole, neprešli klinickými štúdiami a schvaľovacím procesom ako lieky. Ich užívanie v súbehu s chemoterapiou je dokonca kontraindikované, pretože môže dochádzať k interakciám!!! Treba sa vždy vopred poradiť s lekárom, odporúčame v tomto byť naozaj veľmi opatrní.

Žiadny doplnok výživy nenahradí dostatočnú, pestrú a vyváženú stravu. Odporúčania suplementácie pri onkologických pacientoch patria výhradne do rúk lekárov. V prípade nutnosti a zistených deficitov z krvi môže lekár odporučiť užívanie a dávkovanie konkrétneho vitaminu či minerálu. viac info v textoch nižšie/

Výživa pod lupou –NAJČASTEJŠIE CHYBY, KTORÉ ROBÍME PRI PREMÝŠĽANÍ O JEDLE AJ PRI ONKOLOGICKÝCH OCHORENIACH

Rozdeľujeme potraviny na zdravé a nezdravé – nič v živote nie je čierno-biele. Ani jedlo. Pri výbere môžeme o potravinách hovoriť ako o viac alebo menej plnohodnotných, nie ako o zlých a dobrých či zdravých a nezdravých. Cieľom je nájsť rovnováhu. Vieme, že jedlo je oveľa viac ako palivo alebo zdroj energie. Jedlo je aj potešením a taktiež má významný sociálny rozmer.

Zakazujeme si potravinové skupiny  alebo niektoré z hlavných živín- pokiaľ obmedzíme v našom jedálničku nejakú potravinovú skupinu, či už sú to sacharidy, tuky alebo bielkoviny, zákonite nám bude chýbať. Nedostatočný príjem živín je veľmi nebezpečný pre onko pacienta. Dosiahnutie perfektného stravovania nie je reálne. Nikdy totiž nebudeme presne vedieť spočítať, koľko ktorej živiny a energie naše telo v ktorý deň skutočne potrebuje a reálne aj spotrebuje. Často sa aj onko pacienti počas liečby mylne držia “zelených” čísiel v  ,,Kalorických tabuľkách„, čo so sebou prináša viaceré vážne vysoké riziká. Jedlo sa stáva primárne číslom, pričom sa vytrácajú jeho ďalšie, o nič menej dôležité, aspekty ako je nutričná hodnota. Urputné sledovanie a snaha o detailné pokrytie vypočítaných denných výživových dávok ide často ruka v ruke s narušeným vzťahom k jedlu. Pri takomto spôsobe sa často stretávame v praxi v mnohých nebezpečných extrémoch vo výžive a stravovaní (držanie hladoviek a striktných nebezpečných diét, pitie iba štiav, jedenie iba ovocia a zeleniny, vyhýbanie sa mäsu, mlieku, mliečnym výrobkom, vynechávanie celých skupín potravín a podobne).  Nebojte sa toho, že keď budete normálne jesť, tak sa niečo stane.  Dôležité je celkové zloženie stravy. Dôležitá je kombinácia všetkých skupín potravín. Nie sú nezdravé potraviny,  nezdravé sú ich len množstvá, alebo nezdravé sú ich kombinácie. 

Berieme jedlo len ako zdroj energie. Jedlo nie je iba palivo. Ako sme spomínali vyššie, jedlo nám dáva makro a mikronutrienty nevyhnutné pre život, a je aj nevyhnutnou súčasťou nášho spoločenského života. ( je chybou, že jeme v rýchlosti, v behu, osamote a v každodenných obrovských stresoch pri pracovnom stole a pri počítači s mobilom v ruke a nie v pokojnom prostredí pri spoločnom stole ako to bolo kedysi…)  

Chybou je aj vnímať jedlo ako toxíny.  Máme rôzne neopodstatnené obavy z jedla. Telo sa “detoxikuje” samo každý deň a žiadny prípravok ani čaj na to nie je potrebný. Najdôležitejšie detoxikačné orgány sú pečeň a obličky, ktoré svojou metabolickou činnosťou, a pomocou série zložitých biochemických dejov, odstraňujú z nášho tela všetky cudzorodé a potenciálne toxické látky. Ak chceme telu s “detoxom” nejako naozaj pomôcť, pridajme do stravy viac vlákniny. Tá na seba dokáže naviazať cudzorodé látky, ktoré sa tak
ľahšie odstránia opäť z tela von. (Vláknina je črevná ,,metla“, ktorá ,,čistí“ črevo)

Je veľmi dôležité, aby sme mali resp. aby sme sa spolu a spoločne učili opäť mať zdravý vzťah k jedlu aj k svojmu telu. Pribúda stále aj veľa mladých ľudí s poruchami príjmy potravy… aj medzi onko pacientmi sa nájdu poruchy príjmu potravy sprevádzajúce chudnutím, podvýživou, extrémy v stravovaní, hladovky a pod.

Ako máme o jedle a strave hovoriť?

Neutrálne. Jedlo nás sprevádza celým naším životom, je to naša základná potreba, ktorú je potrebné zachovať. Nenálepkujme potraviny “dobré” alebo “zlé” a pod.

Výživa nie je všeliek a nedovolíme si nespomenúť, že veľmi nebezpečné je veriť rôznym mýtom, ktoré o výžive onko pacientov sú rozšírené. Povieme si v ďalších riadkoch k tomu viac.

Dôležité: V prípade onko pacientov nie sú na mieste žiadne obmedzenia v príjme stravy, preto by mali konzumovať na čo majú práve chuť, bez ohľadu na zásady správnej racionálnej výživy! 

Čo je potrava, na čo slúži, aké sú jej úlohy?

Potrava je jedným z najvýznamnejších činiteľov, ktoré ovplyvňujú náš život. V ľudskom organizme plní 2 základné úlohy- slúži na výstavbu a obnovu buniek a tkanív, poskytuje energiu na telesné výkony a tvorbu tepla. Rastlinná a živočíšna potrava sa skladá z látok, ktoré nazývame živiny. Živiny dodávajú potrave energetickú a biologickú hodnotu. Organické živiny plnia v organizme buď funkciu stavebných látok (bielkoviny), alebo sú zdrojom energie( tuky a sacharidy), príp. ovplyvňujú látkovú premenu. Medzi anorganické živiny. zaraďujeme minerálne látky a vodu.

Živiny pod lupou:

Prehľad základných živín 

Základné živiny:

Makroživiny – bielkoviny, tuky, sacharidy – sú pre nás zdrojom energie, majú stavebnú funkciu (súčasť svalov, nervov, orgánov…) 

Mikroživiny –ochranné látky –  vitamíny, minerálne látky, stopové prvky – sú nevyhnutné pre správne fungovanie organizmu, nie sú zdrojom energie

Voda, vláknina + ďalšie látky v potravinách, ktoré nie sú živiny

Hlavné makroživiny sú vo výžive – bielkoviny, tuky, sacharidy. 

! Ani jedna makroživina nie je lepšia, vhodnejšia alebo potrebnejšia ako druhá. Myslime na to, keď si ideme vyskladať najbližší pokrm. Na tanieri by mala mať svoje zastúpenie každá z nich. Priestor by mal dostať zdroj sacharidov, tukov aj bielkovín. Na tanieri by nemala chýbať ani zelenina alebo ovocie – v závislosti od charakteru jedla a našich chuťových preferencií. Sú síce dôležitou súčasťou našej stravy, ale nemali by nahrádzať ani jednu z vyššie spomenutých makroživín – bielkovín, tukov, sacharidov.
Nie každý pokrm obsahuje kompletne všetky makro nutrienty. Losos so zeleninou nám nedodá sacharidy. Zeleninové rizoto je veľmi skromné na bielkoviny. Suchý chlieb bez živočíšneho masla je chudobný na tuky. Všetky tieto jedlá a potraviny môžu byť súčasťou vyváženej stravy a nie je na nich nič zlé. Jedlá, ktoré zjeme za celý deň, by sme si však mali v jedálničku vyskladať tak, aby nám nič z hlavných živín nechýbalo. Asistent výživy pacientov edukuje a vedie tak, aby si vedeli pacienti sami vyskladať svoj jedálniček. (aby sa nemuseli  striktne držať jedného predpísaného či vzorového  jedálnička)

Edukácia o bielkovinách 

BIELKOVINY sú stavebné jednotky organizmu, súčasť svalov, imunity, kostí…Z chemického hľadiska sú bielkoviny polyméry aminokyselín, ktoré obsahujú prvky uhlík, kyslík, vodík, dusík  a niektoré aj síru. Sú súčasťou každej bunky, nachádzajú sa v krvi a tvoria základ všetkých tkanív v organizme. Organizmus človeka  nie je schopný vytvárať si sám všetky aminokyseliny, ktoré potrebuje na výstavbu tkanív a preto ich musí získavať z potravy, takéto aminokyseliny označujeme ako esenciálne čiže nenahraditeľné.  Bielkoviny, ktoré obsahujú esenciálne aminokyseliny označujeme ako plnohodnotné. Jediným vhodným zdrojom plnohodnotných bielkovín sú potraviny živočíšneho pôvodu (mäso jatočných zvierat, hydiny, rýb,, vajcia, mlieko a mliečne výrobky.

Rozlišujeme živočíšne a rastlinné bielkoviny. Hlavné zdroje bielkovín- živočíšne zdroje: mäso, mlieko a mliečne výrobky, ryby a výrobky z rýb, vajcia. Rastlinné zdroje: strukoviny, obilniny, zemiaky, orechy a semienka, .Onko pacientov napr. edukujeme o bielkovinách, že my si úplne všetky bielkoviny, teda časť bielkovín sami nevieme vytvoriť, musíme ich organizmu dodať jedine stravou, u toho onkologického ochorenia je iné využitie živín, v tele onko pac. je zmenený metabolizmus,  v tele je vyšší obrat bielkovín, sú na bielkoviny omnoho vyššie nároky,  preto onkologickí pacienti majú jesť  a prijímať VIAC BIELKOVÍN než bežný zdravý človek. tak z tohto dôvodu je veľmi dôležité aby onko pacienti prijímali bielkoviny,  aby prijímali dostatok kvalitných  aj živočíšnych plnohodnotných bielkovín. Bielkoviny biologicky  kvalitné plnohodnotné sú pre nás bielkoviny živočíšneho pôvodu (čiže potraviny typu: mäso, ryby, plnotučné mlieko, plnotučné mliečne výrobky /najmä tvaroh, tvrdé syry, biele jogurty /vajcia.

My si v tele vieme si vytvoriť do zásoby cukry, tuky, ale bielkoviny nie,  laicky povedané s bielkovinami nevieme dobre v tele ,,hospodáriť”, keď ich v strave neprijímame, dochádza k chradnutiu, chudnutiu podvýžive, slabosti, poruche imunity, vyčerpaniu, únave, začína ubúdať svalovina/svalová hmota…vedie to k rôznym vážnym komplikáciám a pod. Často onko pacientom radíme, že keď nie sú schopní zjesť celú porciu jedla, tak aby uprednostnili bielkoviny.  To je pre nich to zásadné.  Radšej aby zjedli to mäso, alebo nejaký mliečny výrobok.  Keď nechajú časť prílohy , alebo nezjedia  napr. pečivo, nič sa nedeje, nevadí,  to nie je až tak veľmi hrozné,  ale  mali by vždy denne prijať v tom jedle prednostne bielkoviny.  Keď ale zvládnu zjesť v tej porcii aj  napr.  ten knedľu, alebo aj tie rožky, tak samozrejme môžu, o to je to viac lepšie. Vždy pripomíname a radíme aj: Pre zachovanie svaloviny je taktiež dôležitý primeraný pohyb pacientov. Bez pohybu to naozaj nejde.  Samozrejme pohyb podľa aktuálneho stavu, aspoň  prechádzky. Pacient by si mal dať za úlohu každý deň prejsť aspoň nejaký kus, aj v parku aspoň od lavičky k lavičke, samozrejme toľko koľko je schopný.

Pohyb je veľmi dôležitý a je to neoddeliteľnou súčasťou výživy. Pohyb posilňuje sval,  bez bielkoviny ten sval neposilníme, to o čo nám v tej výžive ide, je taký boj o sval, o zachovanie toho svalu, o zachovanie svaloviny, svalovej hmoty, o  posilnenie svalu, aby sme mali nejakú zásobáreň bielkovín, keď príde nejaká kríza. Takže pohyb je veľmi dôležitá súčasť výživy.   Aj pri chemoterapii, rádioterapii, či ďalších typoch liečby  je dôležitý pohyb pacienta, že sa bude aspoň trochu hýbať i napriek tomu, že je unavený, zvýši si tak napríklad aj chuť k jedlu (pri veľmi častom nechutenstve).

K udržaniu svalovej hmoty je potrebné okrem kvalitnej výživy aj pravidelné cvičenie, prechádzky, nordic walking – chôdza s paličkami.

• Pokiaľ konzumujete jedlo bohaté na bielkoviny a následne vykonávate svalové cvičenia, využívajú sa prijaté bielkoviny prednostne v svalovom tkanive a dochádza tak k posilneniu svalovej hmoty. 

BIELKOVINY  – podrobnejšie 

Poďme si tu napísať k bielkovinám podrobnejšie, chceme opäť zdôrazniť, že sú pre onko pacienta veľmi dôležité, bielkoviny, časť bielkovín si organizmus, telo nevie samo vytvoriť, musí ich teda prijímať jedine stravou.

Bielkoviny biologicky  kvalitné hodnotné sú pre nás bielkoviny živočíšneho pôvodu (čiže potraviny typu: mäso, ryby, plnotučné mlieko, srvátka, plnotučné mliečne výrobky /predovšetkým tvrdé syry, plnotučný tvaroh, biele jogurty, acidko / vajcia. Čo sa týka mäsa tak je vhodné rôzne druhy striedať.(bravčové, hov. mäso má výhodu, že má vysoký obsah železa , veľmi málo v iných potravinách dosiahneme toľko železa, vieme to železo veľmi dobre v organizme využiť,  takže 1-2 krát za týždeň by malo byť bravčové alebo hov. mäso v jedálničku.  taktiež by v jedálnom lístku mali byť zastúpené ryby – 1-2 krát do týždňa pre obsah omega 3 mastných kyselín, potom kuracie, morčacie, králičie mäso teľacie – ktoré býva menej tučné čiže v určitých fázach keď pacientom nie je dobre, ťažko trávi tučné mäso, tak napr. tie kuracie alebo morčacie prsia sú v tú chvíli najvhodnejšie, je to dobrý variant v šetriacej diéte. Mäsá striedať, každý deň aspoň jeden  tenký plátok mäsa zjesť -veľkosť porcie plátok mäsa ako keby plátok na dlaň  jemné chudé mäso teľacie, jahňacie, hydinové, chudé bravčové, ryby…

Určite by mäso nemalo byť z jedálnička vylučované pokiaľ nie sú iné zdravotné dôvody. Mäso je pre nás veľmi výborným a veľmi dostupným zdrojom železa. Onkologickí pacienti sú veľmi často aj anemickí, (majú veľmi často anémiu, častejšie sú anémiou postihnuté zvlášť dievčatá a ženy)

Teda nie je vhodné vylúčenie mäsa z jedálnička počas liečby?

Veľmi to závisí od toho, či onko pacient už predtým – ešte pred ochorením a pred liečbou vylučoval mäso zo stravy, pokiaľ to tak je, tak ho samozrejme nebudeme nútiť zrazu ho opäť zaradiť do jedálnička, pokiaľ na to nie je zvyknutý, ale pokiaľ bol predtým zvyknutý konzumovať aj mäso, tak si myslím, že na vylučovanie mäsa z jedálnička počas onko liečby vôbec nie je dôvod a nie je to opodstatnené , môže sa tým pacient práve veľmi ochudobniť o príjem energie a živín najmä bielkovín  v priebehu liečby.   Je nesprávne, ak prestaneme úplne konzumovať mäso, najmä pre ženy je to veľmi rizikové. 

Mlieko a mliečne výrobky: niektorí pacienti radi popíjajú mlieko a je to tak úplne v poriadku. Nie sú žiadne dôkazy, že mlieko zahlieňuje, je to skôr len populárne tvrdenie mýtus, ktoré ale nikde nie je podložené.  Máme skúsenosti s pacientmi že nie sú schopní zjesť tuhú stravu, lebo na ňu nemajú chuť ale sú schopní vypiť liter mlieka denne. /krátkodobo po chemoterapii/v tú chvíľu je to pre nich to čo v danú chvíľu zvládnu. Takže je to tak v poriadku pretože si tým dopĺňajú  bielkoviny.  Mlieko nezahlieňuje. 

Kyslomliečne mliečne výrobky obsahujú aj probiotiká. Pomáhajú nám v dobrej črevnej mikroflóre,(laicky povedané, aby črevo bolo v poriadku a v pohode, ) veľmi obľúbené u našich pacientov bývajú tvarohové syry, smotanové krémy – dajú sa aj dobre vychladiť, majú príjemnú chuť a textúru, bývajú veľmi dobre znášané.  tie smotanové krémy bývajú s vyšším obsahom tuku, mliečny tuk býva veľmi dobre znášaný, i keď by pacient horšie znáša tuky, pretože ten mliečny tuk je v emulgovanej podobe a žlč a tráviace enzýmy sa k nim lepšie dostanú.  Vhodné je podávať aj srvátku. 

Vajcia – Vajíčko pre nás nesmierne dobre využiteľná bielkovina. Tie aminokyseliny sú naskladané tak, aby sme ich my takmer 100%tne  využili.  

Takisto pacientov edukujeme, že k udržaniu a k tvorbe svalovej hmoty je vhodné aj pravidelné cvičenie a prechádzky – pohyb ako fyzickú aktivitu – samozrejme podľa momentálnych možností a zdrav. stavu.  Ale veľmi dôležité je mať ten pohyb.

BIELKOVINY – AKO NA NE?

Bielkoviny sú pre onko pacientov TOP živina číslo jedna.

Poďme sa spolu na to pozrieť detailnejšie a prakticky: 

Odporúčaný príjem bielkovín je 1,0 -1,5 g až 2 g / kg / deň   – u onko pacientov by sme mali ísť na tie 2 gramy na kg /  deň

Ako to dosiahnuť v bežnej strave?

Zdroje Bielkovín: 

živočíšne – plnohodnotné mlieko, mliečne výrobky, mäso, ryby, vajcia

tvaroh tučný 100 gramov+ bravčové stehno 150 gramov + jogurt smotanový 150 g + syr Eidam 50 g + vajce = 70 g (gramov)  BIELKOVIN.

rastlinné zdroje B: strukoviny, celozrnné obilniny  

pohánka 50 g + rastlinné mlieko + sójové mäso 30 g +sójový dezert 125 g + šošovica 100 g = 40 g Bielkovín

Ovocie, zelenina 

červená repa 400 g + mrkva 400 g+ zeler 200 g + jablko 200 g + brokolica 200 g + čakanka 200 g + špenát 200 g + karfiol 200 g = (2 kg)   =30  g Bielkovín 

Sú onko pacienti, ktorí nám-ako asistentovi výživy povedia:,, že bola mi diagnostikovaná rakovina a tak ja som začal jesť iba ovocie a zeleninu, lebo veď mäso je kancerogén. tak ja jem už iba ovocie a zeleninu a bodka. “ Asistent výživy takýchto pacientov musí niekedy ako keby ,,sklamať” ale musí im povedať, vysvetliť, edukovať,  že no to teraz nie je úplne to, čo by ste potrebovali.  Teraz je práveže potreba, aby ste jedol / jedla aj kus toho mäsa, aby ste mohli prijímať biologicky kvalitné bielkoviny. Aj keď by ste si dávali pozor na tie iné zdroje,  je nesprávne najmä pre ženy úplne prestať konzumovať mäso.

Pre mnoho onko pacientov to býva šokujúce, lebo reagujú na to odmietavo, neveriacky často s nami nesúhlasia a povedia, že:,, veď mäso by malo byť to  kancerogénne že áno? Tak to by som nemal/ nemala  teda ako to je?“  Úloha asistenta výživy je to onko pacientom empaticky vysvetliť a edukovať a poradiť.

Tak teda ako to je? Poďme si to tu vysvetliť.

Keď sa pozriete vyššie na tie napísané  zdroje bielkovín a ich množstvá,  tak vidíme, že pokiaľ máme v bežnej strave zaradené živočíšne zdroje bielkovín – mäso, mlieko, mliečne výrobky, vajcia, ryby tak pri bežných porciách tak sme schopný prijať v strave 70 gramov Bielkovín- a to  plnohodnotných bielkovín. 

Keď tam dáme iba obilniny a strukoviny, čo býva kombinácia kt. nám plynie z tej neplnohodnotnej rastlinnej formy zdroju Bielkovín tak pri bežných porciách je to už o polovicu menej bielkovín. 

Tie rastlinné bielkoviny pre nás nie sú úplne biologicky kvalitné, nachádzajú sa často v potravinách kt. obsahujú viac vlákniny  strukoviny, celozrnné obilniny…čo môže byť tiež problém, lebo pri chemoterapiách, ožarovaniach pacientom často býva nevoľno majú ťažkosti s trávením a ani by nedokázali nezvládli zjesť omnoho väčšie množstvá strukovín v kombinácii s celozrnnými obilninami, napr. často sa objaví hnačka a strukoviny a celozrnné vtedy ani nemôžu konzumovať…

Tu je  potreba si uvedomiť, že tá nálož, to množstvo zo zdrojov z rastlinných bielkovín ktoré onko pac. potrebujú zjesť je teda omnoho väčšie než by potrebovali zjesť z bielkovín živočíšnych  buď z toho syra, alebo tvarohu, alebo z jogurtu..

!!!   Keď ale budeme jesť iba ovocie a zeleninu – a hoci zjeme jej dve kilá / čo je tiež veľmi otázne, či by to pacienti zvládli,  keď onkologickí pacienti trpia často aj tráviacimi ťažkosťami a z niektorých druhov ovocia a zeleniny ich zvykne napr. nafukovať majú kŕče, hnačky a ich neznesú netolerujú a pod., že ako zvládnu zjesť každý deň dve kilá ovocia a zeleniny?, tak sme zase o veľký kus menej bielkovín,  takže tie bielkoviny nám tam veľmi-veľmi až extrémne  alarmujúco  chýbajú!

Je dôležité si uvedomiť, že asistent výživy sa vždy onkologického pacienta zvykne pýtať: a zjete na tom tanieri to mäso? Alebo zjete aspoň polovicu plátku mäsa? Máte v jedálničku zaradené ryby? A keď máte jogurt -zjete ho? Zjete ho celý alebo polovičku?  Keď máte na tanieri vajíčko zjete ho? Lebo to je to dôležité, aby ste jedli. Jesť bielkoviny vždy z tej porcie jedla prednostne. Výber bielkovín sa samozrejme dá prijať z rôznych zdrojov  napr. mliečne výrobky na 100 g tvarohu, alebo syru alebo jogurtov  sa niekedy dostávame na 11 gramov bielkovín 

Keď máme semienka – oni tiež nemajú úplne zlé množstvo bielkovín, ale problém je že my nedokážeme zaradiť do jedálnička  zjesť 100 gramov semienok a keby sme ich zjedli nebolo by nám dobre je to príliš obrovské množstvo vlákniny, tuku,  mohli by byť z toho skôr len črevné ťažkosti problémy než čokoľvek iné.  samozrejme môžeme si  semienko rozdrviť a pridať zamiešať  do jogurtu – to samozrejme ide. Pozor pri  napr. CHIA semienkach upozorňujeme vedia byť veľmi toxické !, Jesť ich s mierou, jedna menšia  lyžička do jogurtu je v poriadku bezpečné, ale neodporúčame ich vo väčších množstvách práve kvôli ich veľkej toxicite.

Čo sa týka mliečnych alternatív / rôzne kokosové nápoje ,,,kokosové ,,mlieko” sójové nápoje, ryžové a pod. obsah bielkovín v nich je veľmi mizivý. Tie náhrady bývajú skôr o obsahu tuku alebo sacharidov.  ( nie o obsahu bielkovín). Pozor na rastlinné nápoje, pokiaľ nie je sójové, tam býva úplne nízky počet bielkovín. A bielkovina je to, o čo nám teraz ide.

Ešte pre porovnanie v čom je 25 g Bielkovín, v čom je obsiahnuté?

Tá rastlinná strava so sebou naozaj nesie väčšie množstvo.  Tu sa zase dostávame k tomu, že pokiaľ onko pacientom nie je dobre, čo sa stáva že majú rôzne ťažkosti s trávením, nadúva ich,   žalúdok majú ako keby na vode, tak je možné, že si nedajú fazuľový guláš v kombinácii ešte s inou strukovinou a šošovicový prívarok,  to naozaj nie je to po čom ,,siahnu”,  ale fakt omnoho  skôr budú schopní zjesť nejaký kúsok napr. smotanového, tvarohového  syru, že sa im to aj bude lepšie tráviť. Aj to budú lepšie tolerovať.  A práve tie mliečne výrobky s vyšším obsahom tuku, i keď je ten výrobok viac tučnejší,  ten tuk je tam prirodzene emulgovaný, takže sa lepšie trávi, bývajú dobre tolerované, máme u pacientov naozaj tú skúsenosť, že nezvládnu zjesť mäso, je to pre nich príliš ťažké, nemajú na neho chuť, nie je problém -dá sa nahradiť tými tučnými mliečnymi výrobkami. 

O koľko  onko pacienti zjedia toho menej – ako na objem,  tak tým viac  si môžu dovoliť tie tučnejšie plnotučné mliečne výrobky,  /zas iné ako v prevencii kde sa odporúča skôr polotučné 

Pokiaľ ste v liečbe, máte problém s príjmom stravy, všade kde je to možné, navyšujeme obsah energie a bielkovín napr. prisypávaním strúhaného syra, určite je dobré dať si napr. kyslomliečnu plnotučnú smotanu, plnotučnú šľahačku, plnotučný tvaroh a pod. Lebo snažíme sa,  aby ste mali tie živiny, tú energiu.

Vypracovala som  vzorový jedálniček pre asi 70 kg onko pacienta

je tam: 35 kcal / kg (2450 kcal)  1,5 g bielkovín – ( 105  g Bielkovín)

Raňajky: nátierka pažítková -100 g, maslo 20 g, rožok, chlieb, mrkvové slížiky

Desiata: pohánková palacinka 2 ks,  smotana 150 g

Obed: polievka tekvicová, losos na bylinkách 150 g, varené zemiaky 250 g,  hlávkový šalát 

Olovrant: smotanový jogurt  s broskyňami, piškóty, 

Večera: kuskus 200 g s cuketou,  a so syrom 60 g 

pokiaľ onko pac. nedokáže zjesť dosť bielkovín  odporúčame sipping  s vysokobielkovinovým sippingom  a tak bielkoviny telu doplniť.

čo je v tom vyššie spomínanom uvedenom  jedálničku zásadné zjesť tu nátierku, smotanu, lososa, jogurt, syr 

Čiže vždy zjesť bielkoviny prednostne bielkovinové jedlá. Zjesť snažiť sa zjesť vždy najprv a najmä to vajíčko, mäso, syr, tvaroh, jogurt, termix, tvarohový syr…ryby 

ryby majú byť 2-3 krát do týždňa v jedálničku, stane sa aj,  že onko pac. z toho jedálnička nezje zvyšok, ale to by sme potom riešili inak. Ale zásadné sú pre toho onko pacienta tie kvalitné bielkoviny z mäsa.

Takže preto tu tak “trošku” obhajujem a vysvetľujem, že tie živočíšne bielkoviny to mäso, ryby, mlieko, mliečne výrobky, vajcia majú v strave pri liečbe onko pacienta naozaj svoje dôležité zastúpenie – miesto, pretože sú relatívne ľahko a dobre stráviteľné a obsahujú tú živinu koncentrovanú, – tú živinu, ktorú onko pacienti pri protinádorovej liečbe potrebujú. To, je to čo by som Vám chcela zdieľať, povedať, že to je to najdôležitejšie. 

Vnímam to veľmi a preto to tu ešte zopakujem, že  je to veľmi často v rozpore s tým, čo si naozaj mnohí a mnohí onko pacienti a onko pacientky predstavujú, že sa ma ako asistenta výživy opýtajú na stravu, že akú stravu im odporúčam, povedia mi, napíšu mi alebo mi ukážu v jedálničku že jedia iba samú zeleninu a ovocie a očakávajú, že ja im to schválim, že  ja budem reagovať, že ,, super jete iba samú ovocie a zeleninu, to je presne to čo potrebujete, takáto je takáto býva ich predstava, ale tak to nie je,

ja ako asistent výživy musím vždy vysvetľovať tento princíp ( o potrebe živočíšnych bielkovín) a často musím aj ,,obhajovať “plnohodnotné živočíšne bielkoviny a s empatiou vysvetľovať, ale je to fakt, je to pravda, že bielkoviny sú pre vás ako onko pacientov a pacientky naozaj zásadné.  

Preto som sa tu tomu tak aj podrobnejšie venovala. Je to dôležité si to uvedomiť a najmä vedieť aj  že prečo, vedieť ten dôvod, že to má naozaj dôvod v tom metabolizme, že to, čo sa deje v tele onko pacientov aj bez toho, aby to oni nejako vnímali,  že sa im často odbúrava svalovina svalová hmota, že im svalová hmota veľmi ubúda a to aj z orgánov a potom je k tomu aj ten vplyv liečby a to je už to, čo aj sami už cítia čo sami vidia, že sa necítia dobre, že si všimli že im zmizli svaly na nohách rukách…že majú tie nežiaduce účinky, že sa cítia slabí unavení, že nevládzu a pod.

Bravčové a hov. mäso má u nás teraz dosť a veľmi zlú povesť, že je to kancerogén a býva pacientmi a ich blízkymi veľmi často úplne zatracované a vylúčené z jedálnička. Čo sa týka ešte ,,červeného” mäsa – bravčové, hovädzie, – bývajú často zatracované (ako kancerogén) ALE je dobré podotknúť že aj svetová zdravotnícka organizácia /WHO/ odporúča príjem červeného  mäsa do pol kila za týždeň, takže naozaj keď si onko pacient dá  jeden, alebo dvakrát do týždňa jeden plátok kvalitného bravčového, alebo hov. / jahňacieho / teľacieho mäsa tak je to veľmi dobré, vhodné, prospešné,  je to v úplnom poriadku, pretože obsahuje okrem biologicky kvalitných bielkovín  aj veľmi dobre využiteľný zdroj železa. 

U onko pac.  často od pacientov veľmi často počúvame, že nebýva chuť k mäsu, odporúčame skúsiť zaradiť ryby – obsahujú nielen bielkoviny, ale aj omega 3 mastné kyseliny, tie pomáhajú trošku tlmiť zápal, udáva sa im táto vlastnosť.  Ryby môžeme pokojne mať aj  2-3 krát za týždeň v jedálničku.

 Zvýšenie bielkovín v Sippingu – enterálna výživa na popíjanie 

Sipping obsahuje 20 g Bielkovín / v 200 ml obsahu  fľaštičky sippingu

Pre predstavu – to je ako by pacient zjedol štvrť kila  tvarohu  alebo zjedli 20 dekový plátok mäsa  ( keď pac. trpí nechutenstvom, má bolesti, zápal, horúčku, nevoľnosť,  často krát odmieta – nie je schopný zjesť 20 dekov mäsa…)  sipping nám v tom pomáha, aby sme pacientovi dodali tie bielkoviny ktoré potrebuje vo zvýšenom množstve.

Pacientom vysvetľujeme, keď nám hovoria že sipping nechcú, že im nechutí, keď ho odmietajú (,,nechcem sipping, nechutí mi”) tak ich edukujeme, že ich nenútime, že ho nemusia, ale teda že či zjedia namiesto neho štvrť kila tvarohu alebo  20 deka plátku mäsa? Často po vysvetlení po motivovaní povzbudení po edukácii máme skúsenosť, že si pacienti ten sipping dajú a pomôže im to, treba sa pacientom empaticky venovať aj vysvetliť a edukovať ich prečo je pre nich dobré to čo im ponúkame a dávame,  aj sipping im treba ponúkať aj s vysvetlením prečo im to podávame, prečo  je to pre nich dobré  a prospešné…

Praktický TIP k bielkovinám  

Onko pacienti môžu  mať fakt často zradný pocit, že prijímajú v strave dosť bielkovín, ale v strave ich dostatok v skutočnosti nie je. ( Nemusia si to sami ani uvedomiť) Napr. onko pac. si veľmi často dajú na raňajky iba: čaj, vianočku s maslom a medom, ale bielkovinu žiadnu.  vlastne bielkoviny tam teda na raňajky nemáme. Preto odporúčame pridať k porcii  na raňajky napr. biely jogurt, termix, alebo iný tvarohový krém, puding, môžu uvariť si kakao…Takto postupujeme aj pri desiate, obede, olovrante, večeri, vždy premýšľať, že ako ešte môžeme navýšiť ten príjem bielkovín, čo by sme si ešte k jednotlivým porciám mohli pridať, aby to bolo niečo čo obsahuje práve bielkoviny. Tip ako prijať bielkovinu v skrytej forme napr. si upiecť koláč s ukrytou  bielkovinou  v ceste napr. tvaroh priamo v ceste.

Pacientov často trápia zmeny chutí, kovová chuť v ústach, z tohto dôvodu veľmi často vylučujú mäso. Pri častej averzii k mäsu, kedy pacienti odmietajú jesť mäso, odporúčame, aby pokiaľ vylučujú mäso, tak aby jedli ryby, strukoviny, vajíčka, mlieko, mliečne výrobky,  niečo iné čo tiež obsahuje bielkoviny. Aby nebolo, že vylúčia mäso a tým pádom budú mať omnoho menší príjem bielkovín v strave.  Nie je vôbec žiaden dôvod vylučovať zo stravy  (vhodne tepelne upravené) mäso, nie je to vôbec opodstatnené, môže sa tým pacient veľmi ochudobniť o príjem bielkovín a živín počas liečby.

Cvičenie, pohyb a rehabilitácia 

Pokiaľ máme príjem bielkovín v strave , tak aby bielkoviny boli správne využité v tele, je dobré k tomu pridať cvičenie. Aké cvičenie je pre pac. vhodné by sme odporučili konzultovať s ošetrujúcim lekárom, do akej miery je možné telo týmto spôsobom zaťažiť.  čo sa určite tiež počíta do pohybovej aktivity tak sú to prechádzky do prírody, pokiaľ je pac. v horšom výživovom stave, že už má veľké zdravotné problémy, i keď aj malá prechádzka je niekedy problém, tak skúsiť aj tak aspoň kúsok po vonku prejsť, aj keď by to malo byť len od lavičky k lavičke v parku, ale predsa len už sa hýbe. je dobré mať pohybovú aktivitu aspoň nejako zachovanú.  Aj to sa počíta ako pohybová aktivita. Preto sa snažte udržať každodenný bežný pohyb, ale navyše si zacvičte každý deň kedy môžete. Vhodné sú napríklad prechádzky, nordic walking, alebo skôr silové cvičenie (mierne posilňovanie s ľahkými činkami

• V prípade, že máte sklon k nežiadúcemu znižovaniu telesnej hmotnosti, uprednostnite radšej pomalé prechádzky, prípadne pomalé silové cvičenie s činkami. V období, kedy sa Vám rapídne znižuje telesná hmotnosť by aeróbny typ cvičenia (beh, bicykel, trenažér, kardio cvičenia) mohol výrazne urýchliť nežiadúce chudnutie. 

Kedy nie je vhodné cvičenie? 

Cvičenie nie je vhodné pri zvýšenej teplote, bolestiach, pri veľkej telesnej slabosti, či vyčerpaní.

Mala by byť aj výživná strava výživná diéta sprevádzaná aj fyzickou aktivitou onko pacienta?

Výživná strava by mala byť vždy sprevádzaná pravidelnou fyzickou aktivitou podľa možností pacienta. V optimálnom prípade ide nielen o chôdzu, ale aj o posilňovanie svalov hornej časti tela. Pravidelné cvičenie by malo byť vykonávané už od doby zistenia nádoru, akonáhle sa pacientov stav aspoň čiastočne zlepší a je toho schopný. To znamená, že cvičenie sa odporúča aj v priebehu onkologickej liečby, pokiaľ nie je lekárom výslovne zakázané. Cvičenie môže mať podobu iba miernej alebo strednej fyzickej aktivity, cvičiť je možné aj v sede na stoličke alebo na tvrdom lôžku. Cvičenie pri nádorovom ochorení je dnes považované za veľmi účinnú formu podpornej liečby, ktorá podporuje udržanie svalovej hmoty a výkonnosti, zlepšuje kvalitu života a prispieva k lepšiemu výsledku onkologickej liečby. Svaly si chceme budovať, svaly si chceme chrániť,  je to pre nás zdraviu prospešné.

Čo je zásobárňa bielkovín v tele? 

Zásobárňou bielkovín v našom tele je svalová hmota.

Prečo je dôležitý pre onko pacientov pohyb?

Svaly sú najväčšou zásobárňou bielkovín v ľudskom tele. Pri chudnutí dochádza k úbytku svalovej hmoty. Tomu je možné predísť či zabrániť nielen príjmom bielkovín v strave, ale hlavne pohybom. Fyzickú aktivitu prevádzkujte denne. Choďte napr. na  kondičnú prechádzku – vhodná je napríklad nordic walking – chôdza s paličkami. Ak nemôžete ísť von, cvičte aspoň niekoľko minút doma. V žiadnom prípade sa však neprepínajte. Všetky fyzické aktivity vždy podriaďte vášmu stavu a tomu, ako sa cítite.  Ohľadom cvičenia sa poraďte s lekárom.  Veľmi vhodné sú prechádzky, nordic walking – chôdza s paličkami, treba sa hýbať, je treba dostatočná fyzická pohybová aktivita.

Dôležité  – po bielkovinovom pokrme  cvičiť / mať pohyb  prechádzku nordic walking a pod.

Po každom bielkovinovom pokrme sa na niekoľko hodín zvýši tvorba telu vlastných bielkovín. V prípade, že je pacient schopný v tomto časovom intervale cvičiť, zvyšuje sa možnosť tvorby svalovej hmoty. Kombinácia zvýšeného príjmu bielkovín s fyzickou aktivitou prináša osobitnú výhodu v zmysle podpory svalovej hmoty. 

Pacienti, ktorí majú doporučený zvýšený príjem proteínov – bielkovín by mali mať snahu prijímať rôzne druhy mäsa viackrát za deň. Aj pacienti s averziou voči mäsu by mali konzumovať aspoň hydinové, teľacie mäso, či ryby. Mäso z rýb je dobrým zdrojom bielkovín a obsahuje navyše omega 3- mastné kyseliny, ktoré napomáhajú spomaleniu chudnutia. Z mliečnych výrobkov sa pre obsah bielkovín odporúča hlavne plnotučný tvaroh a tvrdý syr. Vajíčka sú významným zdrojom bielkovín a vaječný bielok je po tepelnej úprave možno konzumovať takmer neobmedzene. V prípade, že strukoviny nespôsobujú pacientom ťažkosti, je ideálne ich do jedálnička zaradiť aspoň 2 krát alebo 3 krát týždenne. Plnotučné mlieko a plnotučné mliečne výrobky mať v jedálničku zaradené denne. 

Obsah bielkovín v niektorých potravinách:

hovädzie mäso (surové 100g) 15g   tvaroh tvrdý 100g 28g

bravčové mäso (surové 100g) 13g   tvaroh mäkký 100g 12–16g

kuracie mäso (surové 100g)  20 g  syr tvrdý 100g 25–30g

rybie filé (surové 100g) 17g   syr tavený 100g 15g

sardinky v oleji 100g 21g   syr cottage 100g 12g

sója (pred úpravou 100g) 44g   vajcia 1 ks stredne veľké 6g

hrach, fazuľa (pred úpravou 100 g) 24g    jogurt 100 g 3–4g

šošovica (pred úpravou 100 g) 27g    mlieko 100 ml 3 g

Bielkoviny živočíšneho pôvodu majú vyššiu biologickú hodnotu ako bielkoviny rastlinné.

TUKY

Tuky vnímame, že nejakým spôsobom sú nám privádzané z potravín, ale oni sú dôležité aj v našom tele. My v tele musíme mať aj tuky aj zásobáreň tukov. Je to pre nás veľmi dôležité. Lebo pokiaľ ju nemáme, tak telo nefunguje tak ako má, lebo tuky nám aj chránia orgány, z tuku sa vytvárajú rôzne hormóny a podobne, sú naozaj veľmi dôležité. To, čo je dôležité si uvedomiť je zdroj tukov, máme tuky rastlinné a živočíšne.

Tuk pre nás vlastne predstavuje zdroj energie. V malom množstve veľmi veľké množstvo energie.  keď si porovnáme, že 10 gramov masla nám vydá energie toľko koľko pol kila uhorky šalátovej, tak to je naozaj veľký rozdiel. Takže keď majú pac. problémy s jedlom, tak im hovoríme: vezmite si chlieb a natrite si na neho naozaj veľkú tučnú dávku vrstvu živočíšneho  masla – dodajú tak do seba v malom množstve veľa energie. Pokiaľ pac je málo malé množstvo stravy tak je dobré, vhodné na možné, aby jedol mliečne výrobky s vyšším obsahom tuku.  To znamená, že môže pokojne popíjať plnotučnú smotanu, keď to bude dobre zvládať a bude mu to chutiť,  keď pacient nemá problém s množstvom tak sa môže ísť pokojne na tie plnotučné mliečne výrobky. Takisto je možné do jedál pridávať rastlinné oleje ktorých máme väčšinou nedostatok, zistiť ktorý nám chutí, sú rôzne viaceré skúsiť možno aj iný aký sme predtým nepoužívali, možno vám zachutí. Niektorí pacienti skúsili aj iný olej  než ten čo používali a pod a zachutil im, obohacovať nimi zeleninu, šaláty a pod. 

Rybí tuk je vhodný, odporúčame ho, obsahuje prospešné nenasýtené mastné kyseliny: EPA a DHA, ktoré pomáhajú nielen na srdce, ale pôsobia protizápalovo.

Maslo (živočíšne) preferujeme viac ako rastlinný tuk,  pretože dodá pacientovi viac energie ktorú potrebuje. Onko pacient pokojne môže konzumovať maslo.

Sú TUKY nezdravé?  Čo je dobré a podstatné vedieť o tukoch? 

Tuky v organizme plnia dôležité úlohy – funkcie zásobných látok energie, napr. majú tepelné izolačné vlastnosti,( izolácia vnútorných orgánov tepelne aj fyzicky), sú stavebnými membránami buniek, v čreve sa ich pomocou vstrebávajú vitamíny  rozpustné v tukoch – vit. A, D, E, K. Sú súčasťou nervových buniek a mozgovej kôry. Medzi ich funkcie patrí aj tvorba hormónov, čo má význam u žien.

Sú teda dôležité aj v našom organizme, v našom tele, musíme mať zásobáreň tuku, lebo pokiaľ nemáme, tak naše telo nefunguje tak ako má. Pretože tuky nám napr. aj chránia orgány a pod. Veľmi dôležité je množstvo a typ tuku v strave a je dôležité vedieť tuky rozlišovať.

Máme rastlinné a živočíšne zdroje tukov. Väčší príjem nasýtených mastných kyselín je rizikový, pretože majú trombogénny účinok (ateroskleróza ciev) 

Avšak nenasýtené  mastné kyseliny – OMEGA 3 MK a omega 6 majú pozitívny vplyv na naše zdravie.  vykazujú potenciál protizápalového  pôsobenia a  sú spájané s nižším  výskytom nádorov.  ich príjem je teda odporúčaný aj v prevencii onko ochorení. Nachádzajú sa v rastlinných olejoch v orieškoch, orechoch, veľmi vhodné sú sú vlašské orechy, v semienkach. 

Tuky  majú najväčšiu energetickú hodnotu zo všetkých živín, majú menšiu sýtiacu schopnosť ako sacharidy a bielkoviny.

 Onko pacienti by mali kvôli zvýšenej energetickej hodnote jesť napr. plnotučné mlieka, plnotučné mliečne výrobky syry, tvarohy, smotany, šľahačky,  tvarohové syry , pokojne môžu aj maslo pridávať do rôznych pokrmov na zvýšenie energie a pod. Odporúčame tučné ryby, vajíčka, tučné mliečne výrobky

Vhodné zdravé oleje: V studenej kuchyne je vhodný napr. do šalátov olivový olej, v teplej kuchyni na prípravu pokrmov je vhodný napr. repkový olej.Repkový olej je najzdravší, obsahuje omega 3 MK.  Vhodný je aj slnečnicový, obsahuje omega 6 MK, ktoré sú tiež fajn.  

Nevhodné oleje: kokosový olej, palmový, palmovo-jadrový, nie sú v nich žiadne benefity pre zdravie,  tieto neodporúčame konzumovať, nie je v nich nič zdravotne prínosného, to sú tuky, o ktorých vieme, že naozaj neprospievajú zdraviu, obsahujú mastné kyseliny s dlhým reťazcom, to sú tie tuky aterogénne a v týchto olejoch ich je vysoký obsah. Palmový a palmovo jadrový olej sa často nachádzajú v spracovaných produktoch ako sú cukrovinky, napolitánky s náplňou, croissanty a podobné sladké pečivo s plnkou, čokolády, často sú tam tieto oleje, my ani nemusíme veľmi vnímať, že ich takto konzumujeme,  odporúčame pozrieť si zloženie čokolády, vyberajte si tie,  v ktorých je kakaový tuk, je to pre Vás lepšie vhodnejšie ako tuk palmový, alebo palmo-jadrový. 

To, čo je u nás problematické, keď je nesprávny vysoký pomer omega 6 MK ku omega 3 mastným kyselinám, tak to tiež nie je zdraviu prospešné, preto by sme okrem vhodných tukov mali zaraďovať do jedálnička aj ryby, ktorých nejedávame dosť (losos, sleď, sardinky…rybí olej je tiež vhodný,  Vhodné je konzumovať vlašské orechy.  Pokiaľ si budete vyberať oriešky odporúčame  skúste – vyberte si vlašské orechy.

Prečo by sme sa NEMALI tukom, /ktoré sú často zatracované/ vyhýbať?

Pretože tuk je súčasťou každej bunky v našom tele, a rovnako aj v potrave má svoju nezastupiteľnú
úlohu. Aby ľudský organizmus dokázal vstrebať a využiť niektoré vitamíny (D, E, K, A), ktoré sa aj odborne nazývajú ako vitamíny rozpustné v tukoch, musí byť tuk súčasťou prijatej potravy a nie je odporúčané sa mu vyhýbať. Dostatočný prísun omega 3 a omega 6 mastných kyselín sa zase podieľa na srdcovo-cievnom zdraví a má protizápalové pôsobenie.
Najvhodnejším zdrojom tuku sú napríklad ryby, orechy a semienka, olivový olej, vaječné žĺtky, či avokádo.
Tukové tkanivá v organizme slúžia ako zásoba energie, zároveň však chránia vnútorné orgány pred údermi a nárazmi a plnia úlohu tepelnej izolácie, čím sa podieľajú na termoregulácii. Od dostatočného príjmu je závislá napríklad hormonálna regulácia. Nízke percento tuku v ženskom tele a ich nedostatočný príjem v strave je častokrát sprevádzaný poruchami menštruačného cyklu a vzniku straty menštruačného cyklu.

SACHARIDY

Čo sa týka sacharidov:

Sacharidy sú pre nás významný, veľmi dôležitý  a najrýchlejšie využiteľný zdroj energie, mali by tvoriť 50-60% energetického príjmu za deň, ( odporúčaný príjem pridaných cukrov (jednoduché rýchle cukry  je max. 10% celkového energetického príjmu denne).

 Sacharidy sú výhradný zdroj energie pre mozog a červené krvinky, preto sú nevyhnutné.

Práve sacharidy by mali podľa  odborných odporúčaní tvoriť percentuálne najväčší podiel z nášho
každodenného príjmu, sú primárnym zdrojom energie pre správne fungovanie ľudského organizmu, poskytujú nám mnohé benefity: vo forme glykogénu v pečeni a vo svaloch vytvárajú energetické zásoby, udržujú hladinu krvného cukru, sú súčasťou zložitejších látok ako sú nukleové kyseliny či koenzýmy, podieľajú sa na hormonálnej regulácii, podporujú regeneráciu tkanív, vplývajú na psychickú pohodu, pomáhajú zvládať stres a pod.

Hlavné zdroje sacharidov vo výžive:

obilniny ( pečivo, chlieb, ryža, cestoviny, kuskus…, ), cereálie (ovsené vločky…) strukoviny ( fazuľa, šošovica, hrach….) zemiaky, ovocie, zelenina, mlieko a mliečne výrobky (syry, jogurty…) biely alebo trstinový cukor, sladkosti, sladené nápoje, sladké pečivo, med, glukózovo fruktózový sirup a podobne

Nie je sacharid ako sacharid 

Pri sacharidoch je dôležité vedieť rozlíšiť aký je sacharid, či je sacharid jednoduchý, alebo zložený. Tie zložené sacharidy (polysacharidy) sú tie, ktoré by sme primárne mali v strave preferovať. Zložené sacharidy predstavujú škrob a nestráviteľnú vlákninu. Potraviny bohaté na škrob:  Zemiaky, batáty, kukurica, fazuľa, hrášok, šošovica,  pečivo, chlieb, ryža, cestoviny, cereálie, pohánka, ovsené vločky, banány- tieto zložené sacharidy by mali v jedálničku prevládať. Energia z nich sa uvoľňuje v tráviacom trakte postupne, dôsledkom čoho nás zasýtia na dlhšiu dobu. 

Vláknina je veľmi dôležitou a zdraviu prospešnou zložkou stravy, denný odporúčaný príjem je 27-35 g denne u dospelého človeka,  bohaté zdroje vlákniny: zelenina, ovocie, celozrnné výrobky celozrnný chlieb, celozrnné cestoviny, celozrnná ryža, kuskus, ovsené vločky, orechy, semienka, sušené ovocie, cereálie

Tu sa pri edukácii pacientov rovno vždy vrhneme do mýtu, že cukor, sacharidy živia nádor, že podporuje bujnenie nádoru, k tomu je potreba vysvetliť, vždy pacientov edukujeme, že na to nie je žiadna klinická odborná štúdia a ani my zo skúsenosti naozaj nevidíme, že by vylúčenie cukru  zo stravy vyhladovalo nádor, že by sa rakovina týmto spôsobom mohla vyliečiť.

Skôr vnímame od pacientov, že je problém, že pokiaľ prestanú  jesť cukry, sacharidové potraviny, sladké jedlá, sacharidy niekedy aj v období keď im nie je úplne dobre, môžu mať pocit že skôr lepšie  keď si dajú doprajú napr. jablkový kompót s cukrom, vychladený puding,   a pod., že cítia že im to chutí, že im to robí dobre, že im to prospieva, ale hovoria nám pacienti veľmi často z obavy že si tým ublížia tak to nejedia ( hoci by aj mali na to chuť a skúsenosť, že im to prospieva,  že im to dobre padne, radšej nezjedia vôbec nič ako by si niečo také sacharidové, niečo s cukrom dopriali   nebáť sa toho keď práve sacharidové potraviny a jedlá s cukrom sú to čo by dokázali a chceli zjesť, ale iba z obavy si to nedajú a tak napr. nezjedia v tú chvíľu radšej nič, je dôležité nebáť sa tieto potraviny jesť, zachovajú si aspoň  určitý príjem stravy, aspoň  trošku príjem energie po krátku dobu  týmto spôsobom ale v tu chvíľu je to úplne v poriadku a potom až odznie nevoľnosť tak začať jesť tú stravu pestrejšiu viac a viac…I keď sacharidy v strave neprijímame tak si ich telo vytvorí samo udržujeme si stálu hladinu cukru v krvi. Ešte ďalšia vec ktorú chceme povedať že, potraviny ktoré obsahujú cukry, sacharidy sú aj strukoviny ovocie zelenina obilniny, prílohy napr. zemiaky, ryža a pod.  a bola by škoda sa týchto potravín zriekať, pretože oni nám prinášajú do tela prirodzenou cestou vitamíny, minerálne látky, antioxidanty  a tie my potrebujeme a  prospievajú nášmu zdraviu. Samozrejme nadmerný  a dlhodobý príjem jednoduchých cukrov – to je to čo vnímame ako sladké,  pacientom odporúčať nebudeme.  samozrejme ale pokiaľ máte chuť na koláč ku káve, ku kakau alebo na žemľovku   a pod. naozaj si ju pokojne dajte. Dôležité je jesť aj sladké bez toho strachu, bez tých obáv, že by ste si tým ublížili. Potraviny, ktoré obsahujú vyššiu mieru jednoduchých sacharidov môžeme nazvať aj “jedlo pre dušu“. Ide o rôzne čokoládky, cukríky a iné sladkosti a je úplne v poriadku si v rozumnom množstve a frekvencii dopriať aj tie.  –! pozor neplatí to ale pre pacientov s cukrovkou pre diabetikov!
Občas sa v literatúre medzi zdroje rýchlych cukrov zaraďuje aj ovocie, keďže taktiež obsahujú monosacharid s názvom fruktóza. Ovocie však obsahuje aj vlákninu, ktorá naopak vstrebávanie cukru do krvi spomaľuje. Rýchly cukor znamená rýchlu energiu, preto sa konzumácia ich zdrojov odporúča napr. pred športovou aktivitou, pred cvičením a pod.

 Môže cukor živiť rakovinu – nádor? údajne cukor živí nádorové bunky?

Nie, cukor nádor – rakovinu NEVYŹIVUJE, neživí. Nebojte sa toho. Ja nemám rada to strašenie onko pacientov ohľadom výživy. Strašenie onkologických pacientov, že cukor živí – vyživuje rakovinu, nádor, má základ v tom, že nádorová bunka metabolizuje glukózu, vo väčšej miere využíva ako zdroj energie glukózu. To je pravda. ALE problém je však v tom, že keď si predstavíme, že naše telo zaobchádza s glukózou veľmi opatrne a má ju veľmi pod kontrolou. Poznajú to diabetici – keď sa diabetik dostane do stavu hypoglykémie, tak nastáva veľký problém a ide o život ohrozujúcu situáciu, býva veľmi nebezpečná. Chcem tým povedať, že tú glukózu v tele potrebujeme mať,  a pretože telo glukózu potrebuje, dokáže si ju vyrobiť aj samo.  Telo sa veľmi snaží si udržať stálu hladinu glykémie v krvi.   Glukózu my nedokážeme z tela dostať nejako preč. Takže tým, že vylúčite sacharidy/cukor, tak to neznamená, že v tele už nebude glukóza.  Keby to tak fungovalo, tak to by bola super skvelá liečba onkologických ochorení, ale bohužiaľ to tak nie je.  Telo je na glukóze závislé, glukóza je pre telo tak veľmi dôležitá a nevyhnutná živina, že si ju dokáže vytvoriť telo samo a veľmi rado si ju aj vytvára z aminokyselín.  (Aminokyselín nemáme náhradný zdroj, nevieme si ich sami vytvoriť.)

Tým nechceme odporučiť, aby ste jedli sladké a cukry od rána do večera, to určite nie, jedálniček by mal byť vyvážený. No na druhej strane, ak lepšie tolerujete pri nevoľnosti suchý keks,  sladkú sušienku,  zázvorníky, koláč, sladké jedlá ako napr. žemľovku, ryžový nákyp, tvarohové guľky s jablkami  a pod. pokojne ich zjedzte, úplne bez obáv, že by vám to uškodilo.  zjedzte ich bez strachu bez úzkosti bez stresu , s tým že si tým pomáhate, že je to tak dobre a v úplnom poriadku,  naozaj v tomto nemajte strach a obavy.  proste keď telo teraz zvláda sladkú sušienku, tak teraz zvláda sladkú sušienku a bez obáv a bez výčitiek a bez úzkosti  ju pokojne zjedzte.  Potom keď vám bude lepšie tak si k nej nabudúce pridáte napr. tvaroh, alebo jogurt,  termix, puding a pod.

Je vhodné vylúčenie cukru a obmedzenie sacharidov v jedálničku?

Čo sa týka cukru, je to tiež široký pojem.  Cukor, alebo sacharidy celkovo sa vyskytujú nielen v sladkostiach, nielen keď si dáme cukor do kávy, ale  nachádzajú sa aj v pečive, v prílohách, v rôznych aj v celozrnných, alebo aj v strukovinách, aj v ovocí, zelenine, v zemiakoch, aj v mliečnych výrobkoch sa vyskytujú…

Určite neodporúčame úplne vylúčiť zo stravy sacharidy,  sacharidy by práveže mali tvoriť aj 50-60 % z celkového energetického príjmu zo stravy, takže nemôžeme hovoriť iba o cukroch, tie cukry sú skôr pridané  ( rýchle) cukry, (vo forme monosacharidov, disacharidov (tie už nie je procesom trávenia nutné štiepiť na menšie jednotky ako je to v prípade komplexných sacharidov, ale vstrebávajú sa priamo
(rýchlo) do krvného riečiška.) ktoré sa nachádzajú napr. v sladkostiach, v sladených nápojoch, ktoré tiež keď nie sú v nadmiere, tak môžu aj v tej strave onkologického pacienta pokojne byť, niektorým onko pacientom omnoho viac počas liečby chutia nejaké sladšie jedlá, alebo suché  keksíky v tom čase keď majú tráviace ťažkosti, alebo keď je obmedzenejší príjem stravy, že majú averziu voči nejakým jedlám, možno majú zvýšenú chuť na to sladké, možno aj na palacinky, alebo na lievance, kaše a podobne, pokojne to môžu jesť. Vôbec si nemyslím, že by to malo byť zakazované,  s tým sa stretávame u pacientov tiež veľmi často, že pacienti vylučujú cukor a majú z toho obavy, že tým by práve zhoršovali priebeh liečby že by išli proti tej liečbe, ale ja ich vždy potom upokojím že pokojne si môžu dať aj sladké jedlá aj suché keksíky, väčšinou ich to poteší, že si to môžu dať aj nejaký domáci koláč alebo aj nejaké sladké pokrmy, sladké jedlá, ktoré si pripravia doma a  podobne. Pacienti pokojne môžu mať v jedálničku lievance, palacinky, domácu bábovku, puding, horkú čokoládu,  sladený tvarohový jogurt, ovocie a podobne, takéto druhy si môžu kľudne do jedálnička pridať, ale samozrejme v tej v prevahe môžu a mali by byť v jedálničku sacharidy  z tej prirodzenejšej formy, nie iba z tých spracovanejších výrobkov, produktov, ale skôr z celozrnných obilnín, z pečiva, z príloh, alebo z ovocia, alebo zo strukovín, alebo z vločiek, alebo cereálií – ak ich dobre tolerujú… Sladké jedlá môžu byť normálnou súčasťou stravy a jedálnička.

Sacharidy sú natoľko potrebné, že telo si vytvorilo mechanizmy na ich “výrobu” vo vlastnom organizme aby v čase krátkodobej nepriazne dokázalo prežiť. Ich dôležitosť podčiarkuje metabolický
proces s názvom glukoneogenéza. Ide o “výrobu glukózy“ z iných ako sacharidových substrátov priamo v našom organizme.  Ak vás bude niekto presviedčať, že sacharidy mať v jedálničku nepotrebujeme, spomeňte si na tento komplikovaný proces výroby glukózy naším telom.

Keby pacienti úplne vylúčili cukor, nebolo by to nebezpečné, že by nemali dostatok energie na zvládanie liečby?

Áno, ale to len v prípade, pokiaľ by úplne vylúčili sacharidy, ale pokiaľ by vylúčili iba pridaný cukor (napr. cukor, ktorý si dávajú do kávy, alebo cukor do koláča,  cukrovinky, sladkosti, čokolády, cukríky – monosacharidy, disacharidy ( laicky povedané, to čo vnímame ako sladkú chuť, tak to by v tom nebol problém ak by tie sacharidy mali z iných zdrojov ako je to ovocie, med, celozrnné obilniny, vločky, pečivo, prílohy, strukoviny, mliečne výrobky a podobne, ak by sacharidy mali z týchto zdrojov, tak to nie je tak, že by museli mať resp. jesť ten cukor pridaný, rýchly. 

(Škodlivosť sladkostí nastáva, ak sa prijímajú vo zvýšenom množstve. Ak si človek dá prehnané množstvo napr. čokolády, keksov alebo nekvalitných sladkostí, tak nevhodný je nielen samotný nadmerne prijatý cukor, ale aj ďalšie prídavné látky, napríklad aditíva, palmový tuk a iné látky, ktoré nie sú vo zvýšenej miere zdraviu prospešné).

Pozor pacienti s cukrovkou – diabetici by mali obmedziť až vylúčiť sladké potraviny a pokrmy, vylúčiť cukor, vylúčiť sladené nápoje,  snažiť sa príjem sacharidov rozložiť rovnomerne počas dňa a prijímať sacharidy zložené /  vo forme polysacharidov, sledovať si hladiny glykémie a pod, diabetická diéta pri onkologickom ochorení je vhodná pri nutnosti zabezpečiť stravu energeticky vyváženú s primeraným množstvom sacharidov.

Čo je to glykemický index potravín? 

Glykemický index potravín to je to, ako rýchlo nám stúpa hladina cukru v krvi, po tom, čo skonzumujeme nejakú potravinu, ktorá obsahuje cukor.  ( Je pre nás výhodnejšie, keď stúpa pomalšie, aj preto je pre nás dobrá vláknina, pretože tá sa vstrebáva pomalšie,  vláknina je aj v ovocí, zelenine, väčšinou farebné  polyfenoly, pomôcka – náš tanier by mal byť vždy farebný, vláknina je aj v strukovinách a celozrnných obilninách) 

Glykemický index potravín vyjadruje rýchlosť využitia glukózy z danej potraviny organizmom, potraviny s nízkym glykemickým indexom zvyšujú hladinu cukru v krvi pomalšie než potraviny s vysokým glykemickým indexom, po ich konzumácii nie je organizmus zaťažovaný veľkými výkyvmi hladiny krvného cukru, sú preto pri diabetickej diéte výhodnejšie, lepšie než jednoduché cukry to sú – monosacharidy, (glukóza, fruktóza, galaktóza), disacharidy (sacharóza, repný trstinový cukor) maltóza (sladový cukor), laktóza (mliečny cukor) 

jednoduché cukry – monosacharidy a disacharidy sú označované ako CUKRY a majú väčšinou sladkú chuť,  to čo vnímame ako sladké.

Zložené cukry / polysacharidy sú v organizme trávené postupne, dochádza k pozvoľnejšiemu uvoľňovaniu glukózy a tým k pozvoľnému vzostupu cukru v krvi, čo je pre organizmus lepšie a výhodnejšie, preto uprednostňujeme, preferujeme sacharidy prijímať vo forme zložených sacharidov – polysacharidov. Polysacharidy majú pre nás zdravotný benefit.

Napr. sú pacienti, ktorí majú radi biele pečivo a nechcú sa vzdať bieleho pečiva, hovoríme im, že áno, môžu ho pokojne mať, na tom nie je nič zlého, ale vždy si k bielemu pečivu treba priložiť aj zeleninu. Vždy  biele pečivo natrieť nejakou nátierkou a dať k nemu kopec zeleniny. 

Glykemická nálož – opäť  je to o tom množstve. Záleží na tom, koľko toho sladkého zjeme. Môžeme si dať aj niečo sladké,/ v rozumnom množstve/  určite nám to neublíži, ale je dôležité to množstvo.  /!Pozor neplatí u diabetikov, tí by sladké vôbec nemali.

A čo stopové prvky vitamíny a minerálne látky?  Príjem ovocia a zeleniny v strave?

sú to veľmi dôležité potraviny, ktoré je dôležité jesť, dodávajú nám hlavne stopové prvky, vitamíny a minerálne látky aj sacharidy. takže je potreba ich v strave mať, ale niekedy je zelenina pri onko ochorení zle ťažšie tolerovaná v súvislosti s chemoterapiou sa čerstvá zelenina dosť ťažko trávi, niektorí pacienti ju neznesú v čerstvom stave, takže odporúčame zeleninu si uvariť, dusiť, tak ako to pacientovi vyhovuje.  Ovocie – niektorý pac. zvládne napr. jablko so šupkou, niekto si musí jablko ošúpať alebo aj nastrúhať  aby pomohol hryzeniu tráveniu.

Môže onkologický pacient piť bylinkové čaje?

Áno, bežne dostupné bylinkové čaje onko pacient môže piť, z  bežných byliniek ako je napr. čaj repíkový, kamilkový, medovkový, čaj z mäty, môžu pomôcť aj pri príp. tráviacich ťažkostiach, môžu zmierniť tie ťažkosti.  Onko pacient môže piť aj džúsy.

Odporúčame piť aj výživné nápoje. Výživné nápoje sa týkajú predovšetkým mliečnych nápojov. Popíjanie vody, alebo nesladených čajov nasýti pacientov bez toho, aby prijali akékoľvek proteíny a veľmi málo energie. Naopak mliečne nápoje sú dobrým zdrojom energie aj proteínov. (piť aj smotanu, acidko, kefír, piť kakao, mlieko, obilninovú kávu a pod. Vhodné sú taktiež vysokoenergetické a vysokobielkovinové sippingy  prípravky tekutej enterálnej výživy na pomalé popíjanie cez slamku medzi jedlami. 

Čo je cieľom správneho stravovania pri onko ochorení?

Cieľom správneho stravovania je podporiť pacienta, aby zvládol tú liečbu, aby bola zachovaná kvalita života pacienta, aby sa cítil dobre, čo najlepšie aj zdravotne aj duševne, čo najviac ako je to len možné.  Keď je tá výživa dobrá ten cieľ máme taký, aby sme ten nutričný stav udržali,  alebo ho ešte viac zlepšili. 

Existuje rozdiel medzi stravou, ktorá je považovaná ako preventívna, kde je odporúčaný napr. príjem vlákniny, ovocia, zeleniny, tá  známa výživová pyramída,  obilniny, potom mliečne výrobky, v tom poradí, potom mäso, až potom tuky – tie sú úplne na špičke pyramídy. Avšak v okamihu kedy má pacient problémy s jedlom a chudne  je tu potreba toto prehodnotiť a z toho dôvodu pacientom radíme zaradiť viac bielkovín a viac tuku, odporúčame im teda  jedlá bohaté na bielkoviny a energiu.  Čo ich teda niekedy aj často aj riadne prekvapí, že im práve toto radíme.)

Bohaté na energiu – energiu prijať prostredníctvom pridania do stravy napr. maslo, oleje olivový, repkový -vhodné sú do polievok, omáčok, hotových jedál, zeleninových šalátov, ďalej smotana, šľahačka, tvaroh, plnotučné mlieko, tvrdé syry -jesť vo forme: kakaa, pudingov, krémov, múčnikov, pridávať do nátierok, ovocných pohárov, syr postrúhať na šalát, do polievok alebo aj samotný zajedať). Vysokoenergetické potraviny sú aj džem, med, oriešky, sušené ovocie, múčniky, koláče, keksíky, kvalitné čokolády, pacienti môžu piť plnotučné mlieko,  pridať do pokrmov plnotučnú smotanu, šľahačku,  do zemiakovej kaše pridať aj maslo, aj smotanu, zamiešať plnotučný tvaroh so smotanou do toho med, ovocie, kakao, smotanové krémy, termixy…

Bohaté na bielkoviny: mäso, ryby, mlieko, mliečne výrobky (najmä plnotučné tvrdé syry a tvaroh, biele jogurty, kyslomliečne výrobky acidko, kefír, srvátka, sušené mlieko, ), vajcia. Bielkoviny obsahujú aj strukoviny, sója, tofu, tempeh. (POZOR pre pacientky s rakovinou prsníka nie je vhodná sója, tofu a sójové výrobky) 

Takto je to v poriadku, pričom z hľadiska preventívnej stravy by sme povedali, že tam je tých živín už príliš veľa,  ale v okamihu kedy tí pacienti chudnú je to takto v poriadku. oni naozaj potrebujú tú výživnú stravu.

Onko pacientov edukujeme, že treba mať v jedálničku potraviny, ktoré obsahujú biologicky kvalitné bielkoviny.  je potreba aby sa telo regenerovalo, aby sa obnovovalo, aby dochádzalo k obnove tkanív, aby nebralo zo zásob, aby nebralo z tej svaloviny, keď to chceme povedať, vysvetliť tak jednoducho –  v podstate tá svalovina je pre nás zásoba tých biologicky kvalitných hodnotných bielkovín, tak aby telo nesiahalo do tých zásob, tak je potreba to telu dodať.

 Iba pre predstavu:  Príklad zloženia potravín pre pacienta s telesnou hmotnosťou 70 kg na dosiahnutie príjmu 140 g bielkovín: 3 vajcia, 1 vanička tvarohu, veľké kuracie stehno, 100 g tvrdého syra a 150 g šalátu s cícerom alebo sójou.

Onkologickí pacienti nemusia jesť zdravú výživu?

Ako sme už spomínali, pre onko pacientov v liečbe nie sú rozhodujúce zásady zdravej správne racionálnej výživy nie je to priorita v akútnom štádiu liečby, odporúčame odložiť to na neskôr na obdobie po liečbe, po dosiahnutí remisie, aby až po liečbe sa začali racionálne stravovať, chceme ešte doplniť, že pacienti pri chemoterapii, rádioterapii si môžu stravu upravovať akokoľvek im vyhovuje,  ako im je to chutné, príjemné, milé,  tak ako výživu tuhej konzistencie, aj typ tej stravy, onko pacient vôbec nemusí jesť zdravú výživu, zdravú stravu/ ako to pacienti vnímajú,/ oni môžu jesť /zas ako to oni vnímajú / úplne pokojne aj tie menej zdravé potraviny a úplne si môžu upraviť aj denný režim stravovania kedy tú stravu budú prijímať,  najedia sa vtedy, v tú chvíľu keď sa cítia, dobre, alebo vtedy keď sa cítia lepšie. Môžu tiež viac využívať  napríklad tučné mliečne výrobky, plnotučné mlieko a pod. 

Čo sa týka veľmi častej zámeny preventívnej výživy s výživou pri liečbe, veľmi často a veľa pacienti prichádzajú s tým, že  teraz je pre nich dobré, aby konzumovali teraz menej tuku a pod, ale my/ asistenti výživy/ im naopak hovoríme, že:  nie,  pretože teraz je pre vás zdravé, to, aby ste jedli aj tučnejšie tučné mliečne výrobky, plnotučné mlieko, alebo jedli aj tučnejšie mäsá, tučné ryby a podobne.

Výživa pri onko ochorení sa odlišuje od výživy zdravých ľudí.  Tiež je dôležité zbytočne nedržať nejakú diétu- pokiaľ to nie je zo zdravotného dôvodu a na odporúčanie lekára. Pri výbere potravín by sme Vás chceli naviesť, býva to individuálne, je dôležité, čo danému pacientovi vyhovuje, čo mu nespôsobuje ťažkosti, sám pacient cíti, či má ísť viac do šetriacej stravy…alebo napr. keď má bolestivé prehĺtanie tak stravu mixovať a podobne.

Počas liečby onko pacientov od nich nechceme, aby dodržiavali žiadne ani špeciálne pravidlá ohľadom správnej racionálnej výživy. Podstatné je, aby onko pacienti prijali v strave dostatok energie, kvalitných bielkovín a potrebné množstvo minerálnych látok, vitamínov a stopových prvkov.

Kazuistika z praxe: pacientka je 3 týždne po operácií nádoru, ktorý jej bol vyoperovaný, má problémy so stravou, snaží sa viac menej rastlinnú stravu, mäso iba  hydinové, má obrovské problémy s nadúvaním, s tráviacimi ťažkosťami a s nechceným chudnutím, ako sa má stravovať? Je plánovaná aj chemoterapia...

Pacientke by sme poradili takto: opýtali by sme sa najprv, že keďže má v jedálničku prevažne rastlinnú stravu, či sa takto stravovala aj pred onko diagnózou, alebo či teraz začala sa takto stravovať? Pacientka nám odpovedala, že ,,sa snaží jesť celozrnné potraviny, ale bola mäsový typ, jedla viac mäsa, ale údeniny mala v jedálničku na minimum,  mäsa jedla oveľa viac ako teraz, jedla predtým aj červené mäso, hovädzie aj bravčové...“ poradíme jej: lebo práve to, že práve teraz navýšila prijem ovocia, zeleniny, celozrnných obilnín, strukovín teda skôr tej rastlinnejšej stravy, tak to práve môže byť ten primárny dôvod, že je tam prítomne nadúvanie, ťažkosti s trávením ktoré opisuje, práve preto, že tá rastlinná strava je v podstate bohatá práve na vlákninu, ktorá môže výrazne takto ovplyvňovať trávenie týmto smerom, hlavne keď predtým na to nebola úplne zvyknutá, tak o to viac, môže byť kvôli tomuto tie problémy, to že úplne výrazne obmedzila mäso, nemusí byť úplne ideálne v tom zmysle, že pokiaľ je teraz v období po operácií, potenciálne ju čaká nejaká ďalšia liečba tak určite nie je vhodné, aby tá strava  bola iba takto iba rastlinne zameraná,  ak pacientka nie je celoživotná vegánka a práve aj kvôli tomu, že to môže byť veľmi nízkoenergetickejšia strava, môže byť vyššie riziko znižovania telesnej hmotnosti , pacientka nám povedala, že už aj nechcene chudne, takže problém je práve s nedostatočnou výživou, veľmi jej chýbajú bielkoviny v strave, zvlášť po operácií treba navýšiť príjem bielkovín a to živočíšnych, plnohodnotných, mäso  si môže  pokojne  dať aj 4 krát do týždňa,  môže pokojne konzumovať aj vajíčka, aj tučnejšie ryby aj plnotučné mliečne výrobky, plnotučné mlieko môže kľudne sa stravovať skôr vhodnejším pestrejším spôsobom stravovania, rastlinnú zložku tam môže mať aj naďalej, len nie úplne v nadmiere, lebo potom tie ťažkosti budú prítomné tiež, tak by sme to asi smerovali  skôr takýmto spôsobom, určite tam môže mať aj živočíšne zložky stravy, skôr ich odporúčame, keď je tam aj nechcené chudnutie aj tráviace ťažkosti a je tam predpokladaná ďalšia liečba (chemoterapia). Tiež môže ísť skôr a viac do tej šetriacej diéty, keďže má pacientka tráviace ťažkosti./ uprednostňovať konzumáciu ľahko-stráviteľných pokrmov, rozdeliť do viacerých menších porcií denne,  čo sa týka technológie prípravy pokrmov – odporúčame prípravu jedál formou varenia, dusenia, prípravy na pare,  pečenie v rúre, mixovanie, príprava kaší, nákypov, celkovo šetriaca úprava pokrmov.

Pozor na veľmi  resp. príliš veľký /nadmerný príjem vlákniny z príliš  extrémnejšie nadmernej rastlinnej stravy, môže hroziť aj anémia z nedostatku železa, nedostatok vit. B12,  vit. B2, nedostatok vápnika,  nedostatok železa, nedostatok vit. D3, omega 3 mastných kyselín, zinku, nedostatok kvalitných plnohodnotných živočíčnych bielkovín a pod., nakoľko my ľudia nemáme špeciálny enzým, aby sme z rastlinnej stravy to naštiepali a vzali si z toho mikroživiny, nemáme na  to enzým, taký nám chýba, nie sme schopní z tej štruktúry rastlinnej stravy ,,vytiahnuť“ tie mikroživiny…  na to tiež veľký pozor, lebo tiež sa s tým u pacientov stretávame

Vláknina je súbor nestráviteľných zvyškov potravy, ktoré podporujú a uľahčujú trávenie.
Jej konzumáciou vieme predísť zápche, vláknina má prebiotický účinok – to znamená že je živinou pre mikrobiálnu flóru tráviaceho traktu. Nájdeme ju v celozrnných výrobkoch, vo vločkách, pohánke, ale aj v ovocí a zelenine. Keďže vo výžive platí zlaté pravidlo “všetkého s mierou“, ani s tak dôležitou súčasťou stravy to netreba preháňať. Nadbytok vlákniny môže zabrániť vstrebávaniu vitamínov a minerálnych látok a pokiaľ jej výrazný nadbytok prijímame v strave počas dlhšieho obdobia, môžeme nepriamo podporiť vznik rakoviny hrubého čreva.

Ako by si onko pacient mal zapisovať koľko stravy zjedol a koľko vypil tekutín?

Naše odporúčanie zapisovania príjmu potravín  a tekutín – na napr. trojdňový diétny záznamový hárok – v príp. potreby možno aj dlhšie za viac dní zapisovať, je to veľmi jednoduchá, ale užitočná pomôcka 

Veľmi odporúčame onko pacientom mať urobený diétny záznamový hárok na zaznamenanie Vášho príjmu potravín a tekutín napríklad za tri dni. V príp. potreby aj za dlhšie časové obdobie. Jednoducho povedané zapisovať si čo ste zjedli a vypili. Zapisovať si postupne počas dňa a aj počas noci stravu a tekutiny, či už je pacient v nemocnici, alebo aj keď je doma. Ide o veľmi užitočný  monitoring prijatej stravy a tekutín na starostlivé sledovanie príjmu stravy a tekutín.

 Návrh a praktická ukážka  diétneho záznamového hárku príjmu potravín a tekutín:

Deň    ( uveďte deň v týždni): 

Čas:                    Záznam skonzumovaných potravín a jedál:          Veľkosť porcie:

Tekutiny:          Bielkoviny: 

Ako sa cítia onko pacienti, ak majú dobrý nutričný stav? 

-lepšie sa vyrovnávajú s vedľajšími účinkami onkologickej liečby, chemoterapia, rádioterapia…

• sú odolnejší proti infekčným aj iným komplikáciám,
• majú nižšie riziko pooperačných komplikácií, lepšie sa im hoja rany po OP…
• častejšie môžu absolvovať plnú protinádorovú liečbu,
• sú ľahšie schopní znovu ,,stavať” tkanivá poškodené protinádorovou liečbou,
• sú fyzicky silnejší a sami sa celkovo cítia lepšie
• sú na tom lepšie aj psychicky 
• majú omnoho výraznejšie lepšiu kvalitu života a pod.

Aký je prvý krok k úspešnej nutričnej podpore pri podvýžive onko pacienta?

Prvým krokom k úspešnej podpore výživy je uvedomiť si nebezpečenstvo podvýživy včas a začať sa starať o príjem kvalitnej stravy. Príjem stravy však je obmedzovaný symptómami nádoru, a preto je medzi prvými opatreniami účinné zmiernenie ťažkostí, ktoré nádor sprevádzajú. Väčšinou to znamená potrebu kvalitnej podpornej liečby a riadne užívanie liekov, odporúčaných onkológom. Často ide o lieky proti bolesti, nevoľnosti a zvracaniu, lieky na potlačenie horúčky, alebo o liečbu zápchy či hnačky. Obzvlášť pacienti s rizikom podvýživy by sa nemali snažiť túto podpornú liečbu obmedzovať. Pokiaľ sa podarí zmierniť problémy liekmi, často sa zlepší aj príjem stravy.

Pacienti by mali byť motivovaní vysvetlením dôsledkov malnutrície k vyššiemu príjmu stravy ústami. Mali by sa pokúsiť skonzumovať menšie porcie viackrát za deň…v takej forme, ktorú najlepšie tolerujú. Je vhodné skonzumovať najprv a najmä bielkovinovú časť pokrmu (mäso, vajíčko, rybu) pred sacharidovou a pod. 

Keď nemožno odstrániť problémy, ktoré pac. obmedzujú v strave? Ako potom upraviť stravu?

Tam, kde nemožno odstrániť problémy obmedzujúce pacienta v príjme stravy, je potrebné upraviť zloženie a príjem stravy tak, aby pacient bol schopný prijať kvalitné živiny a udržať telesnú hmotnosť.

Pri poruche chrupu, bolestiach v ústnej dutine alebo ťažkom prehĺtaní je výhodné zmeniť stravu na kašovitú alebo tekutú mixovanú a v tom prípade aj denne mixovať zeleninu a ovocie do podoby smoothie. U väčšiny chorých s nechutenstvom alebo skorou sýtosťou je vhodné zmenšiť objem porcie a zvýšiť počet porcií na 4-6 denne, čo znamená snažiť sa jesť každé 2-3 hodiny. Zvláštnu dôležitosť pritom majú raňajky, ktoré by mali byť včasné a bohatšie, než sú pacienti väčšinou zvyknutí. Pacient by mal v takom prípade do stravy zaradiť viac potravín s hutnejším obsahom energie a bielkovín, vrátane potravín s vyšším obsahom tuku. 

POZOR ! Podvyživenému pacientovi chýbajú dôležité živiny, no tento fakt sa nemusí vždy odzrkadliť na váhe. Môže sa teda stať, že aj pacient s normálnou váhou, prípadne nadváhou či obezitou, je podvyživený, z dôvodu, že zo stravy neprijíma dostatok živín, napríklad niektoré druhy vitamínov, minerálov alebo aj makronutrientov ako sú bielkoviny a sacharidy, tuky. Dôsledkom toho sa oslabuje telesná stavba, zvyšuje sa náchylnosť na ochorenia a v najzávažnejších prípadoch hrozí až smrť.

Podvýživu delíme na dva typy: Energetická malnutrícia (marazmus) – príčinou je nedostatočný príjem energie. Typický je pokles telesnej hmotnosti, pričom sa stráca tuková aj netuková telesná hmota.

Bielkovinová (proteínová) malnutrícia (kwashiorkor) – je spôsobená takzvaným stresovým hladovaním, postupným odbúravaním bielkovín. Najčastejšie vzniká pri chronických a akútnych závažných ochoreniach napr. onkologické ochorenia. Prejavuje sa narušenou obranyschopnosťou organizmu, opuchmi, zlým hojením rán, rozvojom preležanín a infekčných komplikácií. Často ju sprevádza aj energetická malnutrícia. Pozor tento typ malnutrície sa môže prejaviť aj u obézneho pacienta. 

Malnutrícia je definovaná ako zhoršený stav výživy. Môže sa rozvinúť vplyvom nedostatku energetických zásob organizmu, zníženým množstvom bielkovín, alebo aj nedostatkom vitamínov, alebo stopových prvkov. Hlavné príčiny sú nedostatočný príjem živín, maldigescia, alebo malabsorbcia, či zvýšené nároky organizmu, ktoré nie sú naplnené.  Ochorenie samotné spolu s protinádorovou liečbou môžu k rozvoju malnutrície prispievať. Z dôvodu často sa vyskytujúceho zníženia chuti do jedla, problémom s prehĺtaním, či tráviacimi ťažkosťami, dochádza ku zníženiu celkového príjmu energie a bielkovín, ktorý vedie ku
váhovému úbytku, strate svalovej a tukovej hmoty, a pacient je tak ohrozený rozvojom nádorovej kachexie. Kachexia je definovaná ako multifaktoriálne podmienený syndróm, ktorý sa vyznačuje
výraznou stratou svalovej hmoty, ktorú nie je možné navrátiť bežnou nutričnou podporou
a vedie k progresívnemu zhoršovaniu stavu pacienta. Malnutríciou sú zvlášť ohrození aj onko pacienti- seniori, potrebujú osobinú pozornosť a starostlivosť.

Výživná diéta môže mať niekedy prednosť pred inými diétami –  POZOR iba ak o tom tak rozhodne lekár! Treba to skonzultovať s ošetrujúcim lekárom.

Mnoho pacientov dodržiava rôzne diétne obmedzenia, ktoré sa však v prípade chudnutia stávajú nevýhodnými, ale to je v kompetencii iba lekára, aby to individuálne odborne lekársky a medicínsky posúdil, pozor nie je to kompetencia asistenta výživy, pretože iba lekár je ten, ktorý stanovuje- predpisuje nemocničné diéty! Ak pacient chudne, začína mať zásadnú dôležitosť obohatenia stravy a obvykle sa odporúča výživná strava, namiesto rôznych obmedzujúcich diét, ale teda ak o tom rozhodne jeho ošetrujúci lekár. Liečba podvýživy môže mať v takýchto prípadoch prednosť napríklad pred diétou s obmedzením tukov. Je to tak aj u pacientov s nádorom pankreasu s chudnutím, kedy sa treba snažiť do stravy zaradiť potraviny s väčším obsahom tuku, spolu s užívaním tráviacich enzýmov. Treba sa však poradiť s lekárom či je možné uprednostniť výživnú stravu pred inou nemocničnou diétou, nemocničnú diétu stanovuje vždy lekár – onkológ, treba to s ním konzultovať.  Neostávajte s tou chorobou úplne sami. Neváhajte sa obrátiť na Vášho ošetrujúceho lekára a poradiť sa s ním. Pokiaľ onko pacient trpí nechutenstvom, nevoľnosťou, má ťažkosti s prehĺtaním, bolesťami brucha, zápchou alebo hnačkou, nech spomenie tieto ťažkosti ošetrujúcemu lekárovi, ktorý mi môže predpísať lieky k zníženiu alebo odstráneniu týchto ťažkostí. Aj malé chudnutie treba oznámiť ošetrujúcemu lekárovi. Čo sa týka diéty výživnej diéta č.11, ktorá môže mať prednosť pred inými diétami, ak to indikuje lekár, súčasťou výživnej diéty je pravidelný každodenný prísun všetkých skupín potravín, a teda mliečnych výrobkov (tvaroh, jogurt, smotana, tvrdý syr, termix), mäsa (všetky druhy mäsa, ryby), vajec (2 kusy denne), celozrnného pečiva, ale aj príloh ako zemiaky, ryža, cestoviny. Každodenný prísun zeleniny a ovocia. Dva – až trikrát do týždňa je vhodné zaradiť do jedál strukoviny, /ak ich pacient dobre toleruje, zaraďujeme jedlá bohaté na bielkoviny a energiu, a sa môže popíjať aj sipping.  Pripomíname, že aj na malé chudnutie treba včas upozorniť ošetrujúceho lekára a poradiť sa s ním. 

Ako zistíme, že má onkologický pacient zlý nutričný stav?

Zlý nutričný stav sa pozná z tých základných ukazovateľov – zmenou telesnej hmotnosti,  tam sledujeme tak ako samotný ukazovateľ tel. hmotnosti, tak keď máme BMI body mass index – úplne jednoduchým prepočtom zistíme, či je pacient podvyživený, či má hmotnosť v norme, či má nadváhu, alebo je obézny. v okamihu keď je BMI hodnota pod 20 a vidieť že je ten pac. už malnutričný – to je jeden ukazovateľ. ! ALE… je potrebné sa na to pozrieť aj z iného pohľadu a to že pacienti, pacientky, ktorí majú vyššiu hmotnosť, môžu byť obézni, ale aj tak môžu byť aj v riziku malnutrície z toho dôvodu, že majú málo svalovej hmoty., tomu sa hovorí sarkopénia, sarkopenická obezita, to je vlastne ubúdanie svaloviny. tí pacienti to môžu pocítiť,  siahajú si na ruky a na nohy a hovoria nám často, že,, mne zmizol sval, ale ten tuk tam akoby zostal. “ sami to i subjektívne vnímajú, cítia môžu mať aj pokles výkonnosti, pokles sebestačnosti, napr. nevládzu vyjsť do schodov, pričom predtým im to nerobilo žiadne problémy, ale hmotnosť majú v poriadku.  Preto u onkologických pacientov v liečbe nie je žiaduca  významná redukcia hmotnosti a i pri prípadnej kontrolovanej redukcii hmotnosti pod dohľadom lekára,  dietológa, nutričného terapeuta je nutné u obéznych onko pacientov  postupovať len veľmi opatrne obozretne a len ak to odporučí lekár. Sledujeme aj trend hmotnosti. Taktiež dôležitý údaj, ktorý ale hodnotí už odborník z oblasti výživy napr. nutričný terapeut, alebo aj lekár, dietológ, je údaj o schudnutí – percento schudnutia. Tam už vidíme, že môže byť ten pacient nutrične rizikový, môže mať problém s výživou, môže byť malnutričný, horšie znášať liečbu, môže to mať vplyv aj na to ako sa cíti, na kvalitu života, určite sa pacientov aj pýtame, akým spôsobom sa teraz stravujú, to je to, čo nám odhalí, či je ten jedálniček v poriadku, alebo či v jedálničku niečo zo živín chýba, napr. keď máme pacientku a my sa jej to buď opýtame, alebo nám to donesie alebo nám to pošle elektronicky napísané, na základe toho my prepočítame ten jej jedálniček, alebo nám to niekedy len povie, napr. ,,ja ráno raňajkujem iba jeden rožok s maslom, na obed si dám obilninovú kašu z vody a nie z mlieka, na večeru si dám zeleninový šalát “a pokiaľ chudne a má ťažkosti napr.  má suchú kožu, tvoria sa kútiky v ústach, vidno to schudnutie, ona nám ešte aj povie, že sa cíti slabá vyčerpaná, a unavená,  tak vidíme, že v jej jedálničku jednoznačne chýbajú biologicky hodnotné kvalitné bielkoviny. Dohodneme sa s ňou a teda ju edukujeme, že telo potrebuje veľké množstvo bielkovín  hovoríme jej, čo do toho jej jedálničku má zaradiť a koľkokrát denne,  v čom vie prijať tie bielkoviny, aby sme jej ich doplnili edukujeme, že v čom konkrétne sa nachádzajú… Bielkoviny sa nachádzajú -mäso/červené aj biele, ryby, mlieko, mliečne výrobky -najmä tvrdé syry a tvaroh, sušené mlieko, jogurty, vajcia, strukoviny a pod. Onko pacientom odporúčame plnotučné mlieka a plnotučné mliečne výrobky, tučnejšie mäsá a tučné ryby.

Nutričné zhodnotenie má za cieľ získať, overiť a správne interpretovať informácie o pacientovi a rozpoznať problémy súvisiace s výživou, identifikovať ich príčinu a zhodnotiť ich závažnosť.

Prečo sa vôbec máme zaujímať o výživu pri liečbe onkologických ochorení?

Nároky na pokrytie živín sú u onkologických pacientov špecifické,  väčšinou sú vyššie nároky na  bielkoviny a energiu. Musíme si tiež uvedomiť, že výživa v rámci prevencie a výživa v rámci liečby je niečo úplne iné, V prípade, že neprispôsobíme výživu onko pac. zvýšeným nárokom, môžeme podporiť rozvoj malnutrície (podvýživa, zlý stav výživy, vážny stav nedostatku základných živín) až po vznik nádorovej kachexie.  Mali sme  a mávame onko pacientov, ktorí schudli aj 15-20 kg! 

Pri strate 30 % hmotnosti je úbytok svalových bielkovín až 75%!

Koľko pacient stráca svaloviny/ svalovej hmoty?

úbytok svalstva až 300 g /za 24 hod. – dôsledky sú že spôsobí oslabenie dýchacieho svalstva, vážne problémy s dýchaním, hypoventiláciu, hypoxiu, energetické zrútenie, bronchopneumóniu

– Kachexia je hlavnou príčinou smrti až u 20% onkologických pacientov

– následkom kachexie onko  pacient potom nemusí byť schopný absolvovať celú plánovanú protirakovinovú protinádorovú liečbu, nižšia pravdepodobnosť odpovede nádoru na liečbu – čiže dosiahnutie remisie. /remisia – vyliečenie.

Čo je to malnutrícia?  

Poďme si k tomu povedať podrobnejšie.

Malnutrícia je stav nedostatočnej výživy, je to podvýživa, malnutrícia je odborný termín , ktorý predstavuje nadbytok, ale aj nedostatok živín, alebo energie, alebo nevyvážený príjem energie,  je to vlastne zhoršený stav výživy spôsobený buď nedostatočným, alebo nízkym príjmom energie, živín alebo inej zložky stravy. Malnutrícia – čiže podvýživa u onko pacientov v zmysle nedostatku živín a energie je sprevádzaná stratou telesnej hmotnosti – chudnutím pacienta, stratou svalovej aj tukovej hmoty, sprevádzaná aj celkovou slabosťou pacienta. Malnutrícia môže pre onko pacienta mať vážne dôsledky.  

Malnutrícia znamená to ,,zlú“ nedostatočnú výživu, že pacient nie je dobre a dostatočne živený, telu sa nedostáva dostatok živín zo stravy, – že strava, ktorú pacient prijíma nestačí pre správne fungovanie jeho organizmu, jej príčinou môže byť nedostatočný príjem potravy, nevhodné zloženie potravy, že v nej chýba dostatočné zastúpenie hlavných živín najmä plnohodnotných bielkovín, poruchy vstrebávania živín zo stravy. S rozvojom malnutrície telo čerpá zo zásob najmä telesnú  svalovú bielkovinu, svalovú hmotu. Malnutrícia ovplyvňuje všetky systémy v tele, komplikuje liečbu pacienta, zhoršuje priebeh ochorenia… je treba malnutrícii / podvýžive predchádzať. Malnutrícia so sebou prináša bludný kruh. Nedostatočná výživa komplikuje zdravotný stav pacienta v zmysle zníženia imunity, zhoršenia hojenia rán, horšej odpovedi organizmu na liečbu a môže skomplikovať liečbu samotnú. Platí, že energeticky dostatočná, všetkými živinami vyvážená plnohodnotná a pestrá strava je podmienkou žiaduceho priebehu liečby. U mnohých pacientov dochádza už pri vzniku ochorenia k zníženiu príjmu a nedostatočnému využitiu stravy. Pokiaľ sa tejto skutočnosti nepripisuje dôležitosť, nutričný stav sa naďalej zhoršuje. Organizmus, ktorý neprijíma plnohodnotné živiny, je nútený čerpať nielen zo svojich tukových zásob, ale aj z vlastných stavebných látok, predovšetkým zo svalovej hmoty. Úbytok telesného tkaniva sa vzťahuje hlavne na proteíny-bielkoviny, ktorých množstvo úzko koreluje súvisí s funkciou imunitného systému. Imunita  je- obranyschopnosť organizmu.

Malnutrícia môže byť proteínová, energetická, proteín-energetická (PEM), vitamínová, minerálnych látok.

Čo sa týka malnutrície – podvýživy  aké sú príčiny jej rozvoja?

Onkologické ochorenia sú veľmi často sprevádzané výrazným rizikom vzniku a rozvojom malnutrície ako patologickým javom spôsobený nedostatkom, alebo nevyrovnaným príjmom živín. Pre pokročilé štádiá porúch spôsobených nedostatkom bielkovín a energie používame termín  kachexia. Najvyšší stupeň kachexie sa označuje ako marazmus.

Čo sa týka malnutrície onko pacientov – s týmto sa stretávame  u onko pacientov úplne najčastejšie a najčastejšie to aj v praxi  v Onkoporadni LPR riešime. Prejavy malnutrície – podvýživy má približne až viac ako polovica pacientov a to už v čase stanovenia diagnózy, čo je skutočne veľké množstvo a 80 až 90 percent pacientov s pokročilým štádiom ochorenia.

Výskyt malnutrície – veľmi veľa onko pacientov ňou trpí už pri prijatí do nemocnice a viac ako polovica pacientov v nemocnici stále chudne. U niektorých pacientov (asi 30 percent)  sa  malnutrícia vyvinie až pri prijatí do nemocnice, malnutrícia priamo ohrozuje život onkologických pacientov.

Môže sa rozvinúť vplyvom nedostatku energetických zásob organizmu, zníženým množstvom bielkovín, alebo aj nedostatkom vitamínov, alebo stopových prvkov. Hlavné príčiny sú nedostatočný príjem živín, maldigescia, alebo malabsorbcia, či zvýšené nároky organizmu, ktoré nie sú naplnené. Ochorenie samotné spolu s protinádorovou liečbou môžu k rozvoju malnutrície prispievať  Z dôvodu často sa vyskytujúceho zníženia chuti do jedla, problémom s prehĺtaním, či tráviacimi ťažkosťami, horúčky, bolesť, dochádza ku zníženiu celkového príjmu energie a bielkovín, ktorý vedie ku váhovému úbytku, strate svalovej a tukovej hmoty, a pacient je tak ohrozený rozvojom nádorovej kachexie. Pokiaľ dôjde k rozvoju nádorovej kachexie, zvyčajne je už neskoro na nutričnú intervenciu. Nutričná podpora je preto rozhodujúca už v rámci prevencie a nielen liečbe samotnej. Výskyt a stupeň váhového úbytku často súvisia s lokalizáciou a štádiom nádorového ochorenia. Výskyt malnutrície je najčastejší u nádorov GIT (žalúdok a pankreas) a tiež u nádorov hlavy a krku.

Rozvoj malnutrície – podmienkou je buď úplné hladovanie alebo hladovanie spojené so stresom vyvolaným chorobou.  Hladovanie dlhšie než 72 hodín spôsobuje i cez procesy šetriace bielkovinu úbytok svalstva až 300 gramov svalstva denne a dochádza k negatívnej dusíkovej bilancii. Dochádza tiež k redukcii kostrovej svaloviny a tukového tkaniva. 

Stresové hladovanie je typ hladovania pri ktorom dochádza k súčasnému pôsobeniu podvýživy  predovšetkým k akútnym infekciám, zraneniam,  k opuchom, ktoré prekrývajú obraz úbytku svaloviny, alebo sú to  kombinácie viac katabolických vplyvov, hlavným zdrojom je bielkovina. Odporúčaná dávka bielkovín je 1,5 až 2 gramy/ na kg hmotnosti pacienta.

! Pri pokračovaní malnutrície dochádza pomerne skoro ku kritickému úbytku telesných bielkovín (10-14 dní) 

Aké sú najčastejšie komplikácie, príčiny ktoré môžu spôsobovať rozvoj  malnutrície – podvýživy?

Najčastejšie komplikácie, ktoré môžu spôsobovať rozvoj malnutrície môžu byť nevoľnosť, pocit predčasnej sýtosti, alebo zmeny chuti do jedla, ktoré sú veľmi často spôsobené chemoterapiou, alebo aj rádioterapiou, pokiaľ sa ožaruje v oblasti tváre, úst, krku, pažeráku a pod. môže dochádzať k ťažkostiam s príjmom stravy, môžu to byť  tráviace ťažkosti ako sú hnačka, vracanie, zápcha, bolesti a podobne, ďalšie tráviace ťažkosti, ktoré výrazne ovplyvňujú celkový príjem stravy, alebo obmedzený príjem stravy z rôznych iných príčin – či už ťažšie nechutenstvo,  bolesť, horúčky, slabosť, pridružené  alebo ďalšie iné ochorenia, alebo iné ťažkosti, operácie v oblasti tráviacom trakte,  ktoré sú veľmi rizikovým faktorom najmä v rozvoji malnutrície…Ak pacient nie je v dobrom výživovom stave už pred zahájením liečby to je tiež rizikovým faktorom vzniku a rozvoja podvýživy… 

Príčiny malnutrície môžu teda byť nedostatočný príjem stravy,(poruchy  prehĺtania, obštrukcia v tráviacom trakte, poruchy motility v tráviacom trakte, poruchy vedomia)  poruchy digescie, ( odstránenie žalúdka a (časti) čriev,  poruchy pečene, pankreasu, enzýmové defekty,,) poruchy resorpcie,(  krátke črevo, zápaly čreva, lieky) metabolické poruchy, ( poruchy pečene, obličková nedostatočnosť, respiračné zlyhanie, srdcové zlyhanie, cukrovka…)  zvýšená potreba, zvýšené straty,  (infekcie, polytraumy,  operácia, zápal, sepsa, katabolické stavy, nádory a pod.

! Silnou príčinou malnutrície býva prítomnosť bolesti, preto je veľmi dôležité bolesť tlmiť liekmi.

Ak onko pacient trpí bolesťou, bolesťami je treba to oznámiť ošetrujúcemu lekárovi, aby mohol pomôcť účinnymi liekmi proti bolesti, ktoré pacienta bolesti zbavia.

Prečo je treba hodnotiť  stav výživy v nemocnici?

Pretože pokročila malnutrícia proteínovo energetická  je sprevádzaná rizikom komplikácií základnej choroby a pokročilá malnutrícia je tiež náročnejšie  a ťažšie liečiteľná.  Včasná podpora výživy môže túto situáciu zlepšiť. 

Aké sú typy malnutrície?

Typy malnutrície – malnutrícia môže byť marantický typ proteínovo kalorická, alebo kwashiorkový typ – to je malnutrícia spôsobená prevažne deficitim čiže nedostatkom bielkovín.  U podvyživeného pacienta nastúpi účinok katabolického ochorenia, ktoré je príčinou stresového hladovania  – prechod  marantického typu do kwashiorkového.  Primárna malnutrícia – je stav, kde dominujúcim faktorom straty hmotnosti sú metabolické zmeny podmienené mediátormi kachektického procesu -( protizápalová odpoveď),  a kde poruchy  výživy nemožno vysvetliť iba zníženým príjmu  alebo vstrebávania živín napr nádory pľúc Sekundárna malnutrícia – kde dominujúci faktor je nízky príjem živín spôsobený ťažšou náročnejšou dostupnosťou živín pre zažívací trakt a jeho resorpčnú vstrebávaciu plochu. Typický príklad je nádor hornej časti zažívacieho traktu obmedzujúci príjem stravy alebo mukozitída  po chemoterapii obmedzujúca vstrebávanie živín postihnutou sliznicou. 

Sarkopénia v onkológii  – úbytok svaloviny aj svalovej sily,  riziko zlyhania protinádorovej liečby, zvýšený výskyt komplikácií, nežiaduce účinky onko liečby, pokles výkonnosti, zvýšená úmrtnosť 

Čo je cieľ nutričnej intervencie pri podvýžive onko pacientov?

Cieľom nutričnej intervencie, to, o čo sa najviac snažíme je stabilizácia, aspoň zastavenie nechceného  chudnutia, zabránenie ďalšej progresii chudnutia, alebo ideálne zvýšenie telesnej hmotnosti, takisto navýšenie svalovej hmoty, zvýšenie kvality života pacientov. 

Aká býva nutričná intervencia pri podvýžive?

Väčšinou lekár v týchto prípadoch u týchto pacientov s podvýživou indikuje tzv. výživnú diétu výživnú stravu – /v nemocnici  to je diéta č. 11./ – jej cieľom je navýšenie príjmu energie, bielkovín a energeticky bohatých potravín s ohľadom na špeciálne diétne obmedzenia pacientov. Môže byť doplnená diabetickou diétou, alebo bezzvyškovou šetriacou diétou, alebo diétou s obmedzením tukov, vždy sa to špecializuje podľa stavu pacienta či nemá nejaké diétne obmedzenia, ktoré sú indikované lekárom.

Skupiny príznakov sprevádzajúce rast nádoru, ale aj vedľajšie účinky protinádorovej liečby môžu onko pacienta obmedzovať v príjme stravy a viesť k chudnutiu (spomínané nechutenstvo, hnačka, bolesti, horúčka,  ťažkosti a bolesti pri prehĺtaní, sťažené prehĺtanie, boľavé afty/ zápal v dutine ústnej, nevoľnosť a pod.) v rámci nutričnej podpory sa tieto príznaky stávajú dôležitým cieľom podpornej liečby, je nevyhnutné zmierniť všetky príznaky, ktoré obmedzujú onko pacientovi príjem stravy, aby si udržal svoju hmotnosť,  zmierniť tie ťažkosti môže lekár predpísaním liekov,   môžeme upraviť stravu, konzistenciu výživy,  ( napr. pri zhoršenom prehĺtaní stravu podávame kašovitú, alebo v mixovanej forme ) pri nevyhnutných diétnych obmedzeniach ide nám predovšetkým o obohatenie príjmu v zmysle výživnej stravy…Takisto pri podvýžive môže výrazne pomôcť sipping – tekutá enterálna výživa ( pomalé popíjanie prípravku enterálnej výživy cez slamku) Výživnú diétu  najčastejšie kombinujeme so sippingom. V prípade potreby sa podáva aj sondová enterálna výživa v kombinácii aj s parenterálnou výživou.

Veľmi dôležité je povedať, že nutričná intervencia a nutričné odporúčania si počas onkologickej liečby vyžadujú individuálny prístup a nutričná terapia a nutričná podpora sú vždy úspešnejšie, pokiaľ  sú u pacienta zahájené včas.

! Treba čím skôr ošetrujúcemu onkológovi  lekárovi oznámiť aj malé chudnutie, resp. ak si všimneme stratu úbytok svalov napr. aj pacienti  s pokročilým nádorovým ochorením /alebo napr aj onko pacienti seniori/ majú ťažkú anorexiu, rozvíja sa kachexia, ktorá sa  prejavuje výraznou stratou svaloviny na tvári, hrudníku, ramenách, stehnách, mávajú opuchy, svalovú slabosť, spomalené hojenie rán, zhoršenú pohyblivosť, hrozí vznik trombóz krvných zrazenín, infekčné komplikácie a pod.,

Hlavným opatrením je a ostáva prevencia malnutrície.

 Otestujte sa tu online na riziko malnutrície 

ONLINE KALKULAČKA RIZIKA MALNUTRICIE 

https://www.rizikamalnutrice.cz/kalkulacka-rizika/

https://www.rizikamalnutrice.cz/kalkulacka-rizika/#spocitat-riziko

 Nutričný terapeut – asistent výživy má byť neoddeliteľnou súčasťou podpory a starostlivosti o onkologických pacientov. Jeho práca má  naozaj veľký zmysel je veľmi potrebná a my ten zmysel naozaj vidíme. Taktiež je už asistent výživy/ nutričný terapeut zaradený do multidisciplinárneho podporného tímu.

Čo môže zapríčiniť nemocničná podvýživa?

prebieha  pod obrazom ako bronchopneumónia, pacienti nemajú svaly preto majú zvýšenú tendenciu k pádom pacientov, nehojace sa rany ( napr. po OP), opakujúce sa infekcie, preležaniny, vážne ťažkosti s dýchaním, celkový ťažký zápal organizmu sepsa,  zlyhanie činnosti srdca a pod.

Kedy je vhodné zahájiť nutričnú podporu onko pacientov?

Nutričnú podporu musíme onko pacientom poskytnúť VČAS a to je to úplne najdôležitejšie.  

Čo je to kachexia?

Kachexia je definovaná ako multifaktoriálne podmienený syndróm, ktorý sa vyznačuje výraznou stratou svalovej hmoty, ktorú nie je možné navrátiť bežnou nutričnou podporou a vedie k progresívnemu zhoršovaniu stavu pacienta. 

Nutričnú podporu musíme onko pacientom poskytnúť VČAS a to je to úplne najdôležitejšie.  Pretože, keď už je onko pacient v kachexii, už mu nevieme nedokážeme nemôžeme pomôcť, pretože je v takom katabolizme, má tak významný úbytok váhový aj úbytok svalov, že tento stav žiaľ nie je možné zvrátiť. 

 Kachexia je multifaktoriálny syndróm.  Dochádza k úbytku svalovej hmoty s alebo bez stratu tuku a je to stav, ktorý nemožno vrátiť späť. 

! Kachexia je hlavnou príčinou smrti až u 20% onkologických pacientov

 Čo to je prekachexia?

V súvislosti s kachexiou je dnes používaný  termín stav prekachexia – ten nastáva, keď je ten váhový úbytok 5% – čo sa nám na prvý moment zdá málo, že veď to je také ,,úplné nič“ – ale  napr. pre predstavu je to u 60 kg pacienta, keď schudne 3 kg, alebo u 95 kg pacienta keď schudne 5 kg,  !!! avšak už v tejto dobe môžu byť v organizme onko pacienta prebiehať tzv. včasné zmeny,  v tele je zápal – stúpa CRP,  môže prísť k poklesu albumínu, nastávajú zmeny v interleukíne 6,  nastáva systémová zápalová reakcia a už tento váhový úbytok ovplyvňuje odpoveď organizmu na chemoterapiu a na toleranciu onkologickej liečby.  POZOR- tomuto stavu chceme predchádzať. Pokiaľ dôjde k rozvoju nádorovej kachexie, zvyčajne je už neskoro na nutričnú intervenciu.

Čo sa deje v tele pacienta, ktorý začína chudnúť?

Jednak ten vlastný nádor produkuje protolýzu indikujúci faktor (PIF), ktorý sa môže nájsť v krvi, v moči onko pacienta, nie je  to však rutinné vyšetrenie, ale používa sa najmä v klinických štúdiách výskumných a vie sa, že PIF sa nenájde v krvi a moči zdravého človeka, ktorý onko ochorenie nemá a schudol viac kg, ale  PIF sa nájde  u onkologického pacienta, aj keby schudol  trebárs iba 1 kg.  PIF spôsobí to, že dochádza k strate netukovej telesnej hmoty a súčasne prebieha celková systémová reakcia v organizme, kedy dochádza k tvorbe zápalových látok cytokínov, kedy u onko pacienta  klesá chuť k jedlu a klesá príjem stravy,  dochádza k spusteniu reakcie akútnej fázy, stúpa zápal CRP, zvyšuje sa kľudový energetický výdaj, dochádza k zmene metabolizmu makroživín ( bielkoviny, tuky, cukry- sacharidy) a všetky tie jednotlivé pochody spôsobia, že dochádza k váhovému úbytku u onkologického pac, ktorý je vyvolaný samotným nádorovým ochorením. Malnutrícia so sebou prináša rôzne dôsledky napr. že sa znižuje kvalita života onko pac., klesá odozva na chemo, klesajú svalové funkcie pac. nemôže zakašľať, nemôže sa postaviť, nehoja sa rany po OP, stúpa riziko preležanín, predlžuje sa pobyt v nemocnici, klesá doba prežitia (doba prežitia je o to kratšia), zvyšuje sa mortalita ( úmrtnosť) a pod.

Čo keď nám onko pacient rýchlo schudne?

Vieme, že keď nám onko pacient rýchlo schudne, tak je to vždy za cenu straty bielkovín!

Pokiaľ je ten pacient v sepse že má zápal, alebo má onko ochorenie kde je výrazný váhový úbytok, (nádory pľúc, nádory pankreasu,…)  tak ten úbytok bielkovín môže byť až 300 gramov za 24 hodín. A dochádza aj k oslabeniu dýchacieho svalstva, to všetko so sebou nesie hypoventiláciu, hypoxiu, energetické zrútenie, pacient musí byť na JISKE, napojený na dýchací prístroj, hrozí aj bronchopneumónia.

! Takže úmrtie onkologického pacienta na malnutríciu je vlastne  úmrtie na sepsu a bronchopneumóniu.

Čo keď nám pacient rýchlo priberie na hmotnosti?

Pokiaľ pacient rýchlo priberie na hmotnosti, že sa podarí, že začne zase jesť, tak ten nárast hmotnosti je len za cenu tuku. Tí pacienti, aby nám pribrali  svaly, svalovinu /svalovú hmotu BY totiž MUSELI CVIČIŤ – aby mali tú svalovinu- svalovú hmotu – mať fyzickú aktivitu  denne prechádzky a pravidelné cvičenie podľa momentálnych možností (napríklad  cvičenie na posilnenie rúk aj v sede….) dôležité sú aj prechádzky, nordic walking -severská chôdza s paličkami)  

( S tvorbou svalovej hmoty je to ako to poznáme  u športovcov koľko musia  cvičiť, aby mali svalovinu) 

Veľmi často tu je ten problém že títo pacienti nevládzu cvičiť, lebo sú zoslabnutí, cítia sa zle, vyčerpane unaveno, tak odporúčame podľa možnosti a podľa stavu aspoň každodenné kondičné prechádzky aby mali aspoň nejaký pohyb každý deň…  

–pri strate 30 % hmotnosti je úbytok svalových bielkovín až 75%!

– Kachexia je hlavnou príčinou smrti až u 20% onkologických pacientov

 Aký je dôsledok straty svalovej hmoty onko pacientov? Koľko pacient stratí svaloviny?

Pri hybekatabolických nádoroch a pri sepse dôsledky sú: strata svalstva až 300 gramov za 24 hod.!, má to následky- zníženie až strata dôležitých transportných proteínov- bielkovín ako sú prealbumín, transferín a pod.  -to znamená, že  môže zapríčiniť napr. aj poruchu prenosu antibiotík, aj keď podávame účinné ATB, ale chýba tam, nie je tam nosič -( transportné bielkoviny), ktorý by to ATB ,,doniesol”  do cieľového tkaniva, kde je potreba zasiahnuť. Pacient je tiež v imunosupresii -znížená imunita – klesá šanca na prežitie v strese, stúpa zlyhanie protinádorovej liečby,  stúpa riziko komplikácií, klesá kvalita života pacient je unavený, má preležaniny, má tendenciu k  pádom, býva na tom zle psychicky ,  zvýšená úmrtnosť – stúpa riziko úmrtnosti…

 Čo treba zvýšiť  vo výžive na podporu svalovej hmoty?

Na podporu svalovej hmoty je nevyhnutné zvýšiť príjem plnohodnotných bielkovín v strave a po bielkovinovom pokrme mať pohyb, prechádzka /nordic walking chôdza s paličkami, vhodné cvičenie (samozrejme podľa možností a podľa zdravotného stavu) povzbudzujeme treba sa hýbať 

Je dôležitý včasný záchyt malnutrície u rizikových onko pacientov?

 Musíme účinne a úspešne poznať a ovplyvniť príznaky, úspešná nutričná podpora závisí na účinnom ovplyvnení príznakov ako sú napr. bolesť, hnačka, nevoľnosť a pod., musíme poznať pravé príznaky prvotné príčiny rôznych ťažkostí bolesť najrôznejšieho charakteru, hnačka, nevoľnosť.. Napr. pac. alebo blízky nám povie, že ho trápi nechutenstvo a my by sme sa zamerali v nutričných odporúčaniach na nechutenstvo. Ale  musíme sa tiež opýtať či pac. netrpí bolesťou a tak pátrať po prvotnej príčine, lebo je možné, že ju je možné odstrániť. Vezmime si napr. bolesť – pokiaľ onko pacient trpí bolesťou- kvôli bolesti znižuje sa výrazne  chuť k jedlu, tak musíme v prvom rade odstrániť prvotnú príčinu  toho nechutenstva, čo môže byť práve tá bolesť, preto musíme sa aktívne pýtať onko pacienta napr. s nechutenstvom aj na to, či nemá bolesti  a ak povie, že áno, musíme v prvom rade riešiť to, aby nemal bolesti, čo sa dá tak, že pacient alebo aj jeho blízky lekárovi oznámia, že pacient trpí bolesťami a tým, že lekár medicínsky zasiahne napr. účinnými liekmi proti bolesti a pod. Ak pacient prestane mať bolesti vďaka lekárskemu zásahu, tak môže nechutenstvo aj úplne zmiznúť. Ale rovnako ako bolesť  to môže byť aj hnačka, alebo nevoľnosť, sťažené prehĺtanie, vracanie a pod. ako prvotná príčina nechutenstva a pod.  takže je vhodné aj pátrať po prvotných príčinách nejakého problému kt. nám pac. alebo jeho blízky popisuje, oznámiť to ošetrujúcemu lekárovi a on môže predpísať lieky na odstránenie týchto ťažkostí a tak sa zlepší príjem stravy. Pokiaľ nie sú  tie ťažkosti dostatočne ovplyvnené a pretrvávajú dlhšiu dobu, stávajú sa závažnou prekážkou v príjme stravy a živín.

Cieľom ďalšieho sledovania onkologických  pac. je aj aktuálne reagovať na stav pacientov, musíme starostlivo zaznamenávať váhové úbytky…robiť pravidelné kontroly a pod. V rámci rozhovorov  s pacientom  sa vždy snažiť citlivo zistiť aj či u neho nedochádza k zníženej chuti do jedla, či nevracia, či netrpí hnačkami.   Musíme sa ich to my citlivo pýtať  pretože je veľa pacientov, ktorí svoje ťažkosti sami neoznámia, pri čom im veľmi ovplyvňujú výživový stav aj príjem stravy…a mlčky sa radšej trápia. Sú mnohí pacienti ktorí to sami od seba lekárovi nepovedia a lekár napr. často ani nevie že hoci predpísal nejaké lieky proti vracaniu po chemoterapii  ale nie sú dosť účinné a pacient sa doma trápi vracaním, neprijíma stravu, chudne, chradne… Stačí aby lekár o tom vracaní vedel a nastaví lieky proti vracaniu tak aby boli účinnejšie. Pokiaľ onko pacient trpí nechutenstvom, nevoľnosťou, vracaním, má ťažkosti s prehĺtaním, bolestivé prehĺtanie, sťažené prehĺtanie, ťažkosti s bolesťami brucha, zápchou alebo hnačkou, nech spomenie tieto ťažkosti ošetrujúcemu lekárovi, ktorý mi môže predpísať lieky k zníženiu alebo odstráneniu týchto ťažkostí. Aj na malé chudnutie je potrebné upozorniť ošetrujúceho lekára onkológa.

Pri liečbe malnutrície je potrebné zaistiť adekvátnu dennú energetickú potrebu pacienta, aby sme dosiahli adekvátneho príjmu. Avšak u pacientov na plnej enterálnej výžive a hlavne na parenterálnej výžive, je treba dávať pozor na možnosť vzniku metabolických komplikácií, a preto nie je vhodné podávať zvýšenú energetickú nálož dlhšie než je potrebné. Existujú rôzne možnosti ako navýšiť energetický príjem. Jednou z možností je konzumovať vysoko-energetickú stravu, alebo popíjať výživné nápoje sipping ako doplnkovú stravu. A  tuk je  najlepším zdrojom energie. Pokiaľ chceme pacientovi navýšiť energetický príjem, mali by sme sa zamerať predovšetkým na zvýšený príjem tukov. Obsahujú totiž veľké množstvo energie v malom objeme. Preto potraviny s vyšším obsahom tuku pomáhajú navýšiť energetický príjem, čo je žiaduce u pacientov s hmotnostným úbytkom. Odporúča sa pridať maslo do rôznych pokrmov, kde by sme ich bežne nepoužili (polievky, zemiaky, varená zelenina, omáčky). Tak isto plnotučná smotana,  šľahačka, plnotučný tvaroh či smotanový syr obsahuje zvýšené množstvo tuku. Medzi ďalšie možnosti zvýšenia príjmu energie v strave radíme pridanie medu, džemu, orechov, sušeného ovocia do jogurtu, k ovociu, alebo zamiešanie do múčnikov, či ryžových príloh a podobne.

Ako sa telo zotavuje po období podvýživy?

 Telo musí prejsť mnohými opravami tkanív a orgánov, patrí sem napr. obnova svalovej hmoty, vlasov, nechtov,  oprava poškodeného tkaniva, obnovenie trávenia, hustota kostí a mnoho  ďalších.

Riešením pri podvýžive je nutričná rehabilitácia, teda dlhodobý dostatočný energetický príjem, ktorý pokrýva zvýšené nároky organizmu po období hladovania. Pri dostatočnom príjme v tele prebiehajú reparačné procesy všetkých orgánov a tkanív, znížená funkcia metabolizmu sa vracia do normálu, upravujú sa hormonálne procesy a zlepšuje sa aj psychický stav. Je preto nutné jesť pravidelne a dostatočne. Bez reštrikcii a do sýtosti.

Základným pravidlom na dosiahnutie nárastu telesnej hmotnosti je mať dostatočný, respektíve vyšší príjem jedla – čiže energie a živín – dosiahnuť pozitívnu energetickú bilanciu. Je viacero spôsobov, ako to docieliť. Z praktického hľadiska je najlepším opatrením nastavenie pravidelného stravovacieho režimu s dostatočným a vyváženým príjmom všetkých živín. Je výhodné zaradiť do stravy energeticky denzitné potraviny – čiže potraviny, ktoré majú na pomerne malý objem veľký obsah energie a živín. A zároveň dodržiavať kľudový režim, (čiže obmedziť výdaj energie cez fyzickú aktivitu (myslíme tým extrémne nešportovať napr. nadmerne príliš necvičiť nepreháňať to s cvičením a pod)   /samozrejme prechádzky, nordic walking, mierne vhodné cvičenie (ohľadom vhodného cvičenia sa poradiť s lekárom) je vhodné zvlášť po príjme bielkovín aby sme posilnili tvorbu svalovej hmoty. Pohyb je  ako sme vyššie spomínali dôležitý.

Základom správneho priberania je, rovnako ako základom správneho chudnutia, nastavenie primeraného stravovania, ktoré pokrýva všetky nutričné potreby pravidelným, vyváženým a udržateľným spôsobom bez negatívnych myšlienok o jedle, tele alebo o sebe samom/ o sebe samej. Dobrým ukazovateľom toho, či máme dostatočný príjem energie, je  aj to, ako sa cítime.

Aké potraviny si vybrať z akej skupiny?

Pestrá vyvážená a výživná plnohodnotná strava – je taká, že žiadna potravina nie je zakázaná. Môžeme sa vyhrať s farebnosťou nášho taniera, s variabilitou tvarov a veľkostí jednotlivých surovín, s vôňami a pestrosťou prípravy 🙂

Kazuistika  – príklad z praxe – nutričná diagnóza a nutričná intervencia

Nutričná diagnóza: onko pacientka má
– Nedostatočný energetický príjem
– Odmietanie stravy pacientkou
– Zvýšená potreba bielkovín
– Problémy s prehĺtaním
– Nedostatočný príjem tekutín
– Nechcený hmotnostný úbytok
– Znížená chuť do jedla
– Nepravidelnosť vo vyprázdňovaní
– Nedostatočný príjem vlákniny a mikronutrientov
– Nedostatočný príjem z enterálnej výživy
– Malnutrícia

Nutričná intervencia:
– Úprava množstva energie v strave
– Úprava množstva tekutín v strave
– Úprava množstva bielkovín v strave
– Úprava množstva vitamínov (C, D) v strave
– Úprava množstva minerálnych látok (vápnik) v strave
– Úprava množstva vlákniny v strave
– Úprava časového rozvrhu a spôsob podávania Enterálnej Výživy/sippingu
– Edukovať pacientku o výhodách Enterálnej Výživy aplikovanej do PEG
– Edukovať pacientku o správnom užívaní sippingu
– Úprava časového rozvrhu príjmu potravín
– Motivovať pacientku ku zvýšenému príjmu stravy per os – cez ústa
– Úprava množstva omega 3 Mastných Kyselín v strave
– Edukovať pacientku o radách pri zmenách chuti

Nutričná intervencia- konkrétny návrh odporúčaní:

Pacientka by mala byť motivovaná vysvetlením dôsledkov malnutrície k vyššiemu príjmu stravy per os čiže ústami. Mala by sa pokúsiť skonzumovať menšie porcie viackrát za deň, a to v mäkkej konzistencii, ktoré dobre toleruje. Je vhodné skonzumovať bielkovinovú časť pokrmu (mäso, vajíčko, rybu, syry, tvaroh…) pred sacharidovou. Vzhľadom k ťažkostiam s príjmom stravy kvôli bolestiam v oblasti oropharyngu, odporúčame zaradiť do jedálnička energeticky bohaté potraviny (plnotučná smotana, šľahačka, plnotučné mliečne výrobky, oleje (repkový, slnečnicový, olivový) , maslo…). Pre vyššie pokrytie bielkovinovej potreby odporúčame do jedálnička zaradiť v mäkkej konzistencii vajíčka, mliečne výrobky (tvaroh, syry, jogurty, srvátka), mäso, strukoviny. Na prevenciu zápchy uprednostniť zvýšený príjem kyslomliečnych výrobkov, (acidko, kefír, probio biele jogurty…) do jedálnička zaradiť zvýšené množstvo vlákniny napr. formou kompótov, pyré, mäkkého ovocia (banány, marhule, postrúhané jablko), či mäkkej zeleniny (varenej, alebo jemnej surovej), či vyššie zmienených strukovín (vo forme kaší, prívarkov). Pri ťažkostiach s prehĺtaním skonzultovať s lekárom možnosť použiť modulárne dietetikum/ bielkovinu v prášku. Na xerostómiu – suchosť v ústach pri nedostatočnej tvorbe slín odporúčame zvýšiť príjem tekutín, a to formou malých dúškov počas celého dňa, na zvýšenie produkcie slín, poprípade cmúľanie cukríkov bez cukru. Na popálenú sliznicu dutiny ústnej vplyvom rádioterapie odporúčame vynechať dráždivú stravu (kyslé, korenené), alebo môže pacientka vyskúšať cucanie kocky ľadu, či pomalé popíjanie vychladeného sippingu cez slamku. V prípade, že je sipping sladký, je dôležité si po vypití vypláchnuť ústa vodou, aby sme predchádzali premnoženiu kvasiniek a plesní. Dodržiavať starostlivosť o dutinu ústnu. Podávať v rámci sippingu prípravok so zvýšeným množstvom energie a bielkovín, prípadne aj s obsahom omega-3 Mastných Kyselín. Vhodné by boli minimálne 2 balenia/deň, keďže pacientka prijíma 50% stravy. V prípade, že bude pacientke naďalej klesať príjem per os /ústami a nebude schopná vypiť doporučené množstvo sippingu, odporúčame začať s aplikáciou enterálnej výživy do PEG-u, a to v množstve upravenom podľa klesajúceho príjmu per os.  indikuje a určuje lekár. Enterálnu sondovú výživu indikuje lekár a aj množstvo upravuje lekár. Je vhodné ďalej zvýšiť príjem tekutín v podobe vody, čajov alebo aj slabo mineralizovaných vôd. Odporúčame zaradiť do jedálničku pravidelnú konzumáciu rýb.
Odporúčame zaradiť zvýšený príjem tučných rýb, mliečnych výrobkov, vaječného žĺtka ako zdrojov vitamínu D. 

Kazuistika č.2  – onko pacientka –  príklad z praxe

Nutričná diagnóza:
– Nedostatočný energetický príjem
– Nedostatočný príjem stravy a tekutín
– Nedostatočný príjem z enterálnej výživy
– Nedostatočný príjem bielkovín a tukov
– Nedostatočný príjem mikronutrientov
– Nedostatočný príjem vlákniny
– Nechcený úbytok telesnej hmotnosti
– Zvýšená potreba všetkých živín
– Znížená chuť dojedla
– Problémy s vyprázdňovaním
– Malnutrícia

Nutričná intervencia:

– Úprava množstva energie v strave
– Úprava množstva tekutín v strave
– Úprava množstva bielkovín v strave
– Úprava množstva tukov v strave
– Úprava množstva vlákniny v strave
– Úprava množstva vitamínov (C, D) v strave (pac. má aj osteoporózu)
– Úprava množstva minerálnych látok (vápnik) v strave
– Edukovať pacientku o správnom užívaní sippingu
– Motivovať pacientku ku zvýšeniu príjmu stravy
– Úprava časového rozvrhu príjmu stravy
– Úprava množstva omega 3 MK mastných kyselín v strave

Nutričná intervencia – konkrétny návrh odporúčaní:

V prvom rade je potrebné, aby pacientke zabrala analgetická liečba, keďže bolesť je dôvodom obmedzeného príjmu stravy. V rámci sippingu by sme odporúčali vysokobielkovinový a vysokoenergetický sipping v množstve 2 balení denne, keďže pacientka prijíma menej ako
50% stravy. Odporučili by sme jej zvýšiť príjem tekutín. Počas príjmu stravy odporúčame nepiť tekutiny, aby sme predišli predčasnému nasýteniu. Okrem čistej vody odporúčame prijímať aj tekutiny energeticky hodnotné (džúsy, smoothies, mlieko, mliečne nápoje, acidká, kefíry, srvátku, smotanu, sippingy cez slamku a pod.).Odporúčame skonzumovať vždy najprv bielkovinovú časť pokrmu a jesť častejšie v menších porciách podľa preferencie chutí. V prípade pacientky nie sú na mieste žiadne obmedzenia v príjme
stravy, preto by mala konzumovať na čo má práve chuť, bez ohľadu na zásady správnej výživy. Základným cieľom je navýšiť energetický príjem a príjem bielkovín v strave. Preto odporúčame zaradiť potraviny bohaté na tuk (maslo, olej, smotana, šľahačka) aj do pokrmov, kde sa bežne nepoužívajú (polievky, zemiaky, varená zelenina, omáčky, zemiaková kaša). Ku jogurtu odporúčame pridať sušené ovocie, orechy, semienka, med, džem. Sušené ovocie môže pacientka zamiešať aj do ryže, múčnikov, kaší. Taktiež odporúčame mať vždy po ruke pripravené potraviny, tak aby ich pacientka mohla konzumovať okamžite, keď na ne dostane chuť. Na navýšenie príjmu bielkovín odporúčame pridať do jedálnička mäsový pokrm aspoň lx denne. Zaradiť aj príjem rýb a vajíčok. Z dôvodu pokročilej osteoporózy odporúčame zvýšiť príjem mliečnych výrobkov, pričom uprednostniť energeticky bohaté ako tvaroh, smotanové jogurty s obsahom tuku nad 10% a syry s vysokým obsahom ruku. Vysoký obsah vápniku má tiež napr. mak, alebo
sardinky. Odporúčame aj pobyt na slnku  v rámci prechádzok, nordic walkingu, odporúčame zaradiť zvýšený príjem tučných rýb, mliečnych výrobkov, vaječného žĺtka ako zdrojov vitamínu D.
Na obstipáciu teda na zápchu odporúčame  zvýšiť príjem kyslomliečnych výrobkov, alebo probiotík.
Príjem ovocia a zeleniny by mal byť zvýšený aspoň na 4 porcie denne. Z hľadiska vlákniny
uprednostniť celozrnné pečivo a celozrnné obilniny.  Pokiaľ pacientka nebude naďalej schopná prijať aspoň 1/2 obvyklého množstva stravy, odporúčali by sme pacientke zaviesť sondu. (sondovú výživu indikuje lekár)

Kazuistika č. 3 -príklad z praxe -onko pac. s ileostomiou

Nutričná diagnóza 
– Nedostatočný energetický príjem
– Nedostatočný príjem bielkovín a tukov
– Nedostatočný príjem mikronutrientov
– Nedostatočný príjem vlákniny
– Zvýšená potreba všetkých živín
– Znížená chuť dojedla
– Zmeny chuti
– Malnutrícia

Nutričná intervencia
– Úprava množstva energie v strave
– Úprava množstva bielkovín v strave
– Úprava množstva rozpustnej vlákniny v strave
– Úprava množstva minerálnych látok (vápniku) v strave
– Motivovať pacientku ku zvýšeniu príjmu stravy v období medzi terapiami
– Edukovať pacientku o diéte pri ileostómii
– Edukovať pacientku o radách pri zmenách chuti a nechutenstve
– Úprava množstva omega 3 Mastných Kyselín v strave

Nutričná intervencia-konkrétny návrh odporúčaní:

Je dôležité, aby mala pacientka dostatočný príjem tekutín (min. 2 l/deň) z dôvodu, že hrozí zvýšené riziko
dehydratácie pri zvýšenom množstve odchádzajúceho odpadu do ileostómie. Príjem stravy by mal byť vysokoenergetický a bohatý na bielkoviny. Pacientka by mala prijímať ovocie a zeleninu v dostatočnom množstve, kvôli zvýšenej potrebe vitamínov, minerálnych látok. Odporúčame primeraný pohyb vo forme prechádzok na udržanie správnej funkcie črevného traktu. Pacientka má zavedenú stómiu dlhší čas, má osobne vyskúšanú toleranciu jednotlivých potravín, ktoré jej môžu spôsobovať ťažkosti. Odporúčame voliť stravu pestrú, jedlo počas dňa si rozdeliť pravidelne a jesť častejšie v menších dávkach. Potravu konzumovať pomaly a poriadne pokúšať. U pacientky je povolené aj zvýšené solenie jedál (nad 5 g/denne) a pitie minerálnych vôd, aby sme predišli stratám minerálnych látok z ileostómie. Pri navýšení príjmu vlákniny by sme uprednostnili rozpustnú vlákninu pred nerozpustnou, aby sme predišli upchatiu stómie. Odporúčame, aby pacientka navýšila príjem stravy v období, kedy jej to zdravotný stav umožňuje, aby v období liečby nenastal výrazný hmotnostný úbytok.  Odporúčame navýšiť príjem jedál s vysokým množstvom energie v malom množstve (smotana, maslo, syry, masť, med, džemy, orechy), pokiaľ dané potraviny pacientke nespôsobujú ťažkosti, vzhľadom k ileostómii. Odporúčame zvýšiť príjem potravín
bohatých na bielkoviny, mimo mäsových výrobkov zaradiť do jedálničku vajíčka (lx denne), tvaroh, syry, tofu, ryby. U onkologických pacientov je dôležitý príjem vetvených AMK , ktoré sa nachádzajú prevažne v bielkovinách mäsa, vajec a mliečnych výrobkov. Navýšiť príjem ovocia a zeleniny, aj ovocných štiav, alebo smoothies. Navýšiť príjem potravín so zdrojom vápnika, ako mliečne výrobky, sardinky, mak, brokolica. Zvýšiť príjem rýb. Pobyt na slnku je minimálny, preto zaradiť zvýšený príjem tučných rýb, mliečnych výrobkov, vaječného žĺtka ako zdrojov vitamínu D. V prípade, že pacientka pociťuje zmeny chuti a nechutenstvo počas liečby, odporučili by sme vyskúšať rady pri nechutenstve a zmenách chuti-konzumácia menších porcií jedla viackrát za deň – jesť kedykoľvek behom dňa, keď sa chuť k jedlu dostaví, prechádzka pred jedlom namiesto trávenia času v kuchyni, kde sa jedlo pripravuje, vyvarovanie sa príjmu tekutín pred a počas jedla (zvyšuje pocit plnosti), voľba ľahko stráviteľných jedál, pri averzii voči mäsu voľba alternatívnych zdrojov bielkovín (tofu, strukoviny, vajcia, mliečne výrobky, syry, ryby), uprednostňovať formu stravy prijateľnú pre potreby pacienta, spríjemniť si konzumáciu pokrmov pomocou stolovania, hudbou, knihou, obľúbeným filmom, mať po ruke rýchlu vysoko-energetickú a vysoko-proteínovú desiatu a olovrant, uprednostňovať pokrmy energeticky bohaté, malého objemu,
v prípade, že pacienti trpia nechutenstvom aj po zavedení uvedených doporučení, ďalšou možnosťou je užívanie liečiv zvyšujúcich chuť do jedla, treba skonzultovať s lekárom.

Pri zmenách chuti odporúčame vyčistiť zuby pred každým jedlom, aby sme prekryli pachuť v dutine ústnej. V období chemoterapie vylúčiť obľúbené jedlá, aby si k nim pacientka nevytvorila averziu. Ochutiť pokrmy bylinkami, korením. Pri neustálej pachuti v dutine ústnej vyskúšať cukríky, alebo žuvačky. Pri nechutenstve konzumovať malé porcie častejšie. Vyvarovať sa príjmu tekutín počas jedla. Netráviť čas v kuchyni pri príprave pokrmu. Pri zmenách chuti: -starostlivosť o dutinu ústnu, pred jedlom si vyčistiť zuby
– zapíjanie jedla tekutinami zmierňuje pachuť
– ochutiť pokrmy korením, dresingom, omáčkami
– vyvarovať sa obľúbeným pokrmom v období chemoterapie, aby si pacient k nim nevytvoril averziu na celý život
– pokiaľ pacient pociťuje kovovú chuť jedál, nahradíme kovový príbor za plastový
– pri permanentnej pachuti v ústach podáme cukrík, žuvačku
– pokrmy podávame pri izbovej teplote, nie vriace.

V prípade, že pacientke nepomôžu rady a nechutenstvo by pretrvávalo, treba skonzultovať s lekárom možnosť podania lieku proti nechutenstvu. Pokiaľ je pacientka schopná vykonávať nejakú fyzickú aktivitu v období bez liečby, odporúčame prechádzky, nordic walking a aj anaeróbne cvičenie, teda mierne cvičenie s cieľom zachovať svalovú hmotu, pri zvýšenom príjme bielkovín.

Čo robiť v prípade že pacient nezvláda jesť dostatočné množstvo živín a nestačí ani enterálna výživa podávaná ústami/sipping cez pomalé popíjanie cez slamku?

Keď onko pacient nezvládne zjesť, alebo vypiť dostatok živín prirodzenou cestou – ústami, je nevyhnutné zaviesť výživovú sondu, čo je plastová hadička, ktorá umožňuje podávať výživu priamo do žalúdka, alebo až do tenkého čreva. Túto tenkú hadičku je možné zaviesť nosom, alebo pri ďalšej potrebe priamo cez brušnú stenu do žalúdka. 

Alebo je možná parenterálna výživa – vnútrožilová výživa infúziami priamo do krvného riečiska (pomocou špeciálneho katétra) Nemusíte mať obavy. Lekár  Vám podrobne vysvetlí všetky možnosti a zváži a vyberie tú najvhodnejšiu metódu pre Vás. 

Aké sú  časté a nové / najnovšie mýty v onkológii a vo výžive?

Mýty v oblasti onkológie to je jedna veľká významná téma a je dôležité sa o tom rozprávať, je dôležité pre pacientov, aby vedeli, ktoré to sú.

Nejde nám tu ešte nespomenúť viac o veľmi nebezpečných a veľmi rozšírených mýtoch v onkológii a vo výžive: napr. sú to tieto konkrétne:

-Diéty typu Breuova diéta – pitie zeleninových štiav

-,,Plant based” strava

-Obézny pacient a jeho potreba živín

-Perioperačná nutričná starostlivosť 

-Zamieňa sa výživa preventívna (pre zdravých )a  výživa liečebná ( pri onkologickom ochorení)

Stále sa v našej  roli asistentov výživy či nutričných terapeutoch stretávame v praxi s tým, že onko pacienti dodržiavajú rôzne nezdravotné alternatívne diéty  napr. pijú len zeleninové šťavy,  alebo ovocné šťavy dosť často sa teraz objavuje ,,plant based strava”,  je to o tom, že pacient predtým nebol vegán, ale že naraz prišiel z nejakej bežnej stravy a odrazu náhle prešiel na plant based stravu. To je veľmi problematické z toho dôvodu, že v rámci onkologického ochorenia to ako odborníci zásadne neodporúčame.

Vysvetlenie – zelenina a ovocie sú dobrým zdrojom prospešných látok – vitamínov, minerálnych látok, flavonoidov, karoténov, vlákniny a ďalších bioaktívnych zlúčenín. Majú nenahraditeľné miesto a význam v našom stravovaní a je dôležité ich konzumovať v dostatočnom množstve. Ale pozor ovocie ani zelenina by však nemali nahrádzať zvyšné zložky našej stravy. Podľa WHO  svetový zdravotnícka organizácia sa odporúča konzumovať minimálne 5 porcií ovocia a zeleniny denne, v pomere 3:2 v prospech zeleniny, pričom jednu porciu predstavuje množstvo, ktoré sa zmestí približne do našej dlane.

My ako odborníci odporúčame, ukázalo sa, dokázalo sa, že je v strave onko pacienta dôležité navýšiť živočíšne bielkoviny (obsahujú leucín, aminokyseliny, ktoré sú pre nás nevyhnutné, ktoré si organizmus nevie sám vytvoriť, musíme ich prijať iba v strave  cez živočíšne bielkoviny, rastlinná strava onko pacienta nikdy neuživí tak ako to on potrebuje. Nikdy nikto neprofituje z hladovania.

Spomenieme tu ešte obézneho pacienta, pacienta s nadváhou- je to veľmi častý mýtus,  že nie je potreba obézneho pacienta živiť, že má (tukové) rezervy a pod., že to je dobré, že chudne, ! ale v tomto prípade u onko pacientov oni nám chudnú zo svaloviny,  strácajú hlavne svalovinu, to, čo nechceme, svalovina je práve to, čo pacient potrebuje, pre to aby tú liečbu dobre zvládol a určite nechceme napr. aby sa nám z takého pac. ktorý bol ešte chodiaci fungujúci a aktívny po strate svalov sa po schudnutí 40 kg  stal bezvládny ležiaci / imobilný pacient. To určite nie je niečo čo chceme dosiahnuť. Je veľmi nebezpečné využívať onkologické ochorenie pre redukciu hmotnosti!  Obézni pacienti všade a dlho počúvajú, že majú schudnúť, počúvajú na to na internom, na diabetológii a podobne oni sami sú spokojní s tým, že chudnú, myslia si, že majú zásobu, že môžu chudnúť a my im  naopak povieme no práve teraz to nie je úplne ono, niekedy je náročnejšie to pacientom povedať, ide nám o to, aby pacient zvládol celú liečbu, aby to zvládol to najlepšie. Už to, že je pacient obézny je známkou, že tá výživa nie je dobrá, o to viac obézny pacient je náchylný k tomu, aby sa dostal do malnutrície do podvýživy. Keď  pacient schudne svaly, svalovinu môže sa z obézneho pacienta stať pacient imobilný.  Ani obézny pacient by v rámci onkologickej liečby nemal chudnúť! 

Výživa nie je iba energia, musia tam byť všetky zložky  výživy- bielkoviny, tuky, sacharidy, stopové prvky vitamíny a minerálne látky.

Dôležitá je tiež perioperačná nutričná starostlivosť – to znamená tá príprava na operáciu. V praxi sa nám napr. stalo, že nám onko pacient povedal, že ja som sa na tú operáciu sám odborne pripravil, pil som iba zeleninové a ovocné šťavy a schudol som 10 kg tak  to je úplne zle.  

Potrebujeme  pripravovať a dávať onko pacientom pred OP zvýšenú dávku bielkovín, celá tá nutričná starostlivosť pred OP a v priebehu  aj  včasnej aj dlhšej pooperačnej doby  je nutričná starostlivosť veľmi dôležitá,  venujeme im potrebujú zvýšenú nutričnú starostlivosť. 

Jeden z ďalších mýtov je, že sa zamieňa výživa preventívna a  výživa liečebná.

! Dôležité je aj nezamieňať si výživu pri prevencii zdravých ľudí a výživu pri liečbe onkologického pacienta! Je to taktiež veľmi nebezpečné a je preto potreba zdôrazniť, že nádorové ochorenie má vplyv na metabolizmus živín, mení ho, mení nároky na výživu, zvyšujú sa nároky organizmu na potrebu bielkovín a energie a pokiaľ onko pacient  začne jesť viac iba ovocia a zeleniny, že nezaraďuje napr. aj kvalitné plnohodnotné živočíšne bielkoviny – mäso, ryby, plnotučné mlieko, mliečne výrobky, vajcia  tak dochádza k úbytku svaloviny, svalovej hmoty a pacient slabne a chradne, chudne, tu tiež dochádza často k obmedzeniu celkového príjmu energie ako aj hlavných živín a to najmä bielkovín, toto je dôležité pre pacientov a ich blízkych aby o tomto vedeli a nezamieňali si výživu pri prevencii a výživu pri liečbe, pretože u každej z nich platia úplne iné pravidlá. Musíme opäť zdôrazniť a upozorniť, že onko pacient v protirakovinovej liečbe nemôže mať výživu ako zdravý človek v prevencii!

Ďalší  rozšírený mýtus – cukor živí  / sacharidy živia nádor –  nie je to pravda a tiež dochádza k obmedzeniu celkového príjmu živín

!Tieto a rôzne iné mýty môžu byť pre onkologického pacienta veľmi nebezpečné!  Je to vysoko rizikové! 

Čo robiť, keď sa onko  pacient stretáva s alternatívnymi odporúčaniami vo výžive ? 

Onko pacient sa určite veľmi často stretáva s alternatívnymi odporúčaniami povedali by sme že každý onko pacient sa s tým stretne a často niektoré z nich aj vyskúša. Niektorý pacient to vyskúšanie alternatívnych odporúčaní  prizná, iný to nechce priznať.  Je fajn, keď sa to priamo pacienti zdravotníka odborníka – lekára, sestry, nutričného terapeuta, asistenta výživy opýtajú, niekedy sa to pýtajú s určitou obavou, ale určite keď majú k tomu otázky, veľmi povzbudzujeme nech sa radšej poradia s odborníkom v zdravotníctve.  Onko pacienti najčastejšie zo stravy sami vylúčia mäso, mlieko, mliečne výrobky, sladkosti, cukor / sacharózu,  občas lepok,   nejedia pečivo, nejedia  vynechávajú prílohy a pod. Najčastejšie jedia  ovocie, zeleninu aj to iba tak, že pijú iba ovocne alebo zeleninové šťavy, držia hladovky s cieľom vyhladovať nádor a pod. Jedlo môže ovplyvniť on sám, alebo aj jeho rodina.   My ako asistenti výživy tento problém vnímame tak, že u toho jedla, u tej stravy pacient (alebo niekto blízky pacienta, jeho rodina) môže mať pocit, že to môže ovplyvniť sám,  že liečbu úplne tak nemôže ovplyvniť a pod. ale čo sa týka stravy tak, že to áno môže sám ovplyvniť. Často to býva spojené so silnou nádejou, alebo s vierou a je to spojené so silnou emóciou,  je to pre asistenta výživy často dosť problematické pacienta edukovať, vysvetliť, snažíme sa o to veľmi opatrne, s citlivosťou, pochopením, empatiou, pre asistenta výživy býva veľmi ťažké im povedať  že toto určite nie, pretože bývajú z alternatívnych odporúčaní úplne nadšení a naopak odborníkom často neveria, nedôverujú, žiadne alternatívne odporúčania ako odborníci zásadne neodporúčame, pretože si onko pacient môže nimi sám veľmi veľmi ublížiť.  Alternatívne smery môžu pôsobiť atraktívne aj kvôli tomu že ich pacienti alebo ich blízky používajú ako  prostriedok psychickej pohody,  v príp. pac že si sami chcú pomôcť  sebe alebo v príp. príbuzných tomu blízkemu čo má to ochorenie. Vnímame, že tu v rámci psychickej pohody môže byť veľmi nápomocná  práve psychologická pomoc, ktorú tiež veľmi odporúčame a máme ju pre onko pacientov a ich blízkych k dispozícii. V alternatívnych odporúčaniach je veľmi silné psychologické hľadisko, ktoré pracuje často s vierou, nádejou, s pojmom ,,zázrak”   ktoré zvlášť na onko pacientov veľmi účinkuje. Čo je na alternatívnych odporúčaniach, alternatívnych informáciách atraktívne je aj to, že býva v nich použitý jednoduchý jazykový kód, pôsobia jednoducho a prosto.  Nie je jednoduché pre asistenta výživy vysvetliť tú výživu, keď tieto alternatívne spôsoby pôsobia tak prosto a jednoducho a lákavo, vedia pôsobiť atraktívne, už na prvé počutie pôsobia jasne, ale NIE SÚ PRAVDIVÉ a sú pre onko pacientov naozaj veľmi nebezpečné. Je treba ich na to odborne  (aj zároveň citlivo)  upozorniť, keď s tým onko pacientom ako odborníci pracujeme.

Veľmi aj v tomto  môže byť nápomocný odborník psychológ ,nebáť sa na neho obrátiť v tomto veľmi odporúčame obrátiť sa na psychológov. Bez adekvátnej nutričnej intervencie nie sme schopní dosiahnuť skutočne komplexnú protirakovinovú stratégiu.

Stretávame sa v praxi s tým, že onko pacienti odmietajú onkologickú liečbu, ktorá im skutočne môže zachrániť život.

Pitie ovocno / zeleninových štiav?

Onko pacienti sa často uchyľujú k tomu, že to chcú riešiť alternatívne, napr. výhradným pitím zeleninových štiav, (šťavy z cvikly, zelerová šťava a aj iné,) že výhradne pijú iba šťavy a popri tom držia hladovky, že popri tom normálne výživne nejedia,  hladujú, šťava môže byť IBA doplnok k plnohodnotnej strave, šťavy môžu piť iba ako doplnok k plnohodnotnej strave s dostatkom bielkovín, pokiaľ to tolerujú, môžu byť iba na spestrenie ako súčasť výživnej stravy, súčasť olovrantu, desiaty, iba ako navýšenie príjmu vitamínov, minerálnych látok, antioxidantov, vlákniny a podobne, ale určite NIE výhradne! Šťavy a alternatívne riešenia nemôžu nahrádzať onkologickú liečbu ani plnohodnotnú výživu,  treba vedieť, že šťavy nie sú všeliek ani na onkologické ochorenia! Je to v podstate iba iná forma ovocia alebo zeleniny, keď si to pacient dá v prirodzenej forme, alebo si to odšťaví, tak v tom veľký rozdiel nie je. Otázka je či to onko pacient s tráviacimi ťažkosťami nebude ťažšie tolerovať. Aby to nebolo aj väčšie množstvo dané do veľkého pohára, lebo to môže aj ťažšie tolerovať v rámci tráviacich ťažkostí.

! Pokiaľ je pitie ovocno/zeleninových štiav výhradné s vylúčením úplne celého zvyšku potravín ani nie že to nie je vhodné, ale je to veľmi nebezpečné!!!  Pretože to veľmi často môže viesť k rozvoju ťažkej podvýživy, výraznej podváhy a k nemožnosti podstúpenia liečby, alebo k nemožnosti dokončiť liečbu, ktorá im jediná môže skutočne zachrániť život a dosiahnutie remisie- vyliečenia.

 ! Počas liečby onkologického ochorenia sa vôbec NEODPORÚČA prechádzať na striktné diéty a pôsty obmedzujúce formy stravovania  ( vegánstvo, vegetariánstvo,  vitariánstvo – konzumácia len ovocia zeleniny, a podobne  )alebo rôzne formy nebezpečných diét, ktoré vylučujú celé skupiny potravín a z výživového hľadiska vôbec nie sú dostačujúce, veľmi nebezpečné sú rôzne formy hladovania s mylnou predstavou vyhladovať nádor  na ktoré upozorňujú odborníci ako na vysoko rizikové a nebezpečné!!! 

Upozorňujeme, že onko pacienti  počas liečby si vegánskou, vegetariánskou stravou a inými striktnými diétami môžu oveľa viac uškodiť. Mali by sme urobiť všetko pre to, aby onko pacienti, ktorí chcú prejsť na vegetariánstvo len preto že majú onko ochorenie, aby na neho neprešli 

 Dá sa vyliečiť onko ochorenie iba stravou?  Podporuje výživa rast nádoru? Existuje superpotravina, ktorá by pomohla vyliečiť onko ochorenie?

Žiadna paušálna superpotravina, ktorá by pomohla vyliečiť onkologické ochorenie nie je, bohužiaľ neexistuje.  Napriek nepochybnému významu výživy neexistuje dnes žiadny dôkaz, že by nejaká zvláštna diéta mohla vyliečiť nádorové ochorenie alebo zabrániť jeho postupu. Faktom je, že žiadna zázračná diéta neexistuje a onko ochorenie sa iba prostredníctvom stravy vyliečiť nedá. Ani vitamínové doplnky a minerály nemôžu vyliečiť pacienta s nádorom. Nadmerné množstvo niektorých vitamínov a minerálov môže byť rovnako škodlivé ako ich nedostatok. Onko pacienti ak zotrvávajú na nepodloženom spôsobe liečby môžu stratiť cenný čas a znížiť tak svoje vyhliadky na úspešné liečenie. Pravdou je, že žiadna zázračná diéta žiaľ neexistuje. Preto základným liečebným postupom zostáva protinádorová liečba, teda operácia, chemoterapia -cytostatiká, ožarovanie, biologické preparáty a ich rôzne kombinácie, pôsobiace väčšinou priamo proti nádoru. Správna výživa je opatrením doplňujúcim a podporným. Dobrý stav výživy však môže byť nevyhnutný pre úspešné dokončenie celej onkologickej liečby a naopak zlý stav výživy môže byť dôvodom k predčasnému ukončenie tejto liečby. Zlý stav výživy naopak zhoršuje celkové vyhliadky onko pacienta na úspešnú liečbu a preto najlepším postupom je súčasná protinádorová liečba spolu s včasnou podporou výživy, zameranú na zabránenie chudnutia a udržanie stavu výživy.

 Keď sa pacienti rozhodnú „vyhladovať“ nádor, tak to väčšinou dopadá veľmi zle, pretože vyhladujú len sami seba. Výživa a správne zloženie stravy je určite dôležitým podporným faktorom pri liečbe onkologického ochorenia, ale základom je samozrejme protinádorová liečba, ktorú určí lekár. Stravou môžeme napomôcť k tomu, aby sme mali silu zvládnuť liečbu ochorenia čo najlepšie.

Dôležité zhrnutie: podstata liečebnej výživy 

Nutričná terapia – liečebná výživa je významná súčasť podpornej liečby onkologického ochorenia. Výživa a vhodná strava môžu výrazne podporiť výživový stav onko pacienta a ten v dobrom výživovom stave je schopný podstúpiť liečbu a má možnosť vyliečiť sa z onkologického ochorenia.

Dobrý stav výživy nikdy nepodporuje rast nádoru!

Vhodné  a prospešné potraviny môžu byť napr. rôzne druhy ovocia, zeleniny, olivový olej, semienka, oriešky, ryby, strukoviny, rôzne druhy aj rastlinnej stravy, brokolica, ktorá obsahuje látky, ktoré môžu byť prospešné, ale celkovo ovocie, zelenina obsahuje veľa antioxidantov, alebo niektoré druhy rastlinných olejov, rýb, semienok, orieškov obsahujú omega 3 mastné kyseliny, ktoré tiež môžu mať nejakú úlohu na znižovaní zápalu v organizme…  Len ako sme už spomínali pri kazuistike z praxe /viď text vyššie/ , keď pri liečbe onko pacienta prevažuje skôr rastlinná strava, ktorá obsahuje viac vlákniny môže to viesť k tráviacim ťažkostiam, k nadúvaniu, kŕčom, preto je treba pri liečbe dávať dôraz skôr na tú živočíšnu  zložku stravy, ktorá býva ľahšie stráviteľná.  Keď majú pacienti počas liečby v jedálničku viac rastlinnej stravy, tak je otázka, či to nebudú horšie tolerovať  v rámci častých tráviacich ťažkostí. 

Vegánstvo, vitariánstvo, frutariánstvo, prerušovaná hladovka a ich riziká pri onko ochorení

Vegánstvo  je výživový smer, pri ktorom sa vylučujú všetky produkty zo zvierat – ako je mäso, mliečne výrobky, vajcia, med či živočíšna želatína. Väčšinu potravín tvorí zelenina, ovocie, obilniny, strukoviny, orechy či semená. Potraviny sa konzumujú surové aj tepelne upravené.

Vitariánstvo je prísnejšia forma vegánstva, pri ktorom sa preferuje konzumácia surových potravín rastlinného pôvodu. Výber potravín je totožný s vegánstvom, rozdiel je však v úprave. Pri spracovávaní potravín nesmie byť presiahnutá teplota 42 °C. Potraviny sa upravujú šetrným sušením, mixovaním, odšťavovaním.

Frutariánstvo je prísna forma vegánstva, pri ktorom sa konzumujú výlučne iba plody rastlín. Plodmi frutariáni označujú reprodukčné časti rastlín, ktoré obsahujú šťavnatú dužinu. Patrí sem ovocie, orechy, semená, zelenina, obilniny. Pri zbere plodov sa nesmie rastline ublížiť a zbierajú sa iba zrelé plody. Vylúčená je napr. listová aj koreňová zelenina.

Riziká stravovacích smerov vegánstva, vitariánstva a frutariánstva  a prerušovanej hladovky pri onko ochorení 

Riziká vyplývajú predovšetkým z deficitov makro a mikronutrientov, ktoré chýbajú v spomínaných daných stravovacích smeroch, napríklad konkrétne nedostatočný príjem esenciálnych mastných kyselín (kvalitných tukov) a esenciálnych aminokyselín (kvalitných bielkovín). Môže dochádzať k anémii z nedostatku železa, k zníženému obsahu vápnika, horčíka, fosforu, jódu, zinku, vit. B12, vit. B6, vit. D v organizme. Rovnako môže dôjsť ku strate menštruácie, dýchavičnosti, zmenám srdcového rytmu, strate svalovej hmoty, vypadávaniu vlasov, únave, závratom, neschopnosti koncentrovať sa a podobne. Rovnako rizikový je nedostatočný príjem omega – 3 nenasýtených mastných kyselín, ktorý súvisí s dvomi pre zdravie dôležitými kyselinami – EPA a DHA, ktoré si v dostatočnej miere nedokáže organizmus vyrobiť z rastlinných zdrojov. Podieľajú sa na správnom fungovaní mozgu a činnosti srdca.

Prerušovaná hladovka /intermittend fastinf / IF je spôsob časovo obmedzeného stravovania. Úmyselné obmedzenie prijatých kalórií (do 25 % bežného denného príjmu) strieda čas relatívne normálneho príjmu v závislosti od typu IF. V čase normálneho príjmu sa nevylučuje žiadna potravinová skupina, obmedzuje sa ale čas kedy jestrava prijímaná. Používajú sa rôzne modely delenia času určeného na príjem potravy a hladovanie.

Riziká IF prerušovanej hladovky- Keďže energetický príjem počas bežného príjmu nie je kontrolovaný, často skĺzne do nadmerného príjmu, pretože si človek automaticky dopraje viac, aby samotnú hladovku následne vydržal. Počas hladovania dochádza k hypoglykémii (zníženie glykémie – teda cukru v krvi) a následné vyplavenie adrenalínu (reakcia organizmu na zníženie glykémie) sa prejavuje búšením srdca, pocitom nedostatku vzduchu, potením, nutkaním na vracanie a celkovou nevoľnosťou.

Pri onkologickom ochorení vôbec neodporúčame prechádzať na tieto a ani na žiadne iné výživové smery, môže Vám to vážne ublížiť, potrebujete plnohodnotnú, pestrú, vyváženú, výživnú stravu po energetickej aj biologickej stránke. 

Vysvetlenie: Prečo NIE SU výživové smery vhodné pri onkologickom ochorení?

Pretože:

1.) Dochádza pri nich k vážnym nutričným deficitom a z nich vyplývajúcich vyššie spomenutých zdravotným komplikáciám, nielen kvôli limitnom množstve niektorých živín v rastlinnej strave, ale aj v dôsledku všeobecne nižšieho príjmu a nižšej vstrebateľnosti.
2.) Ide o stravovacie smery, ktoré sú určitým spôsobom obmedzujúce (či už časom, alebo obsahom jedla), čiže stále ide o reštrikciu a dodržiavanie pravidiel v stravovaní.
3.) Vyraďovanie surovín (pri vegetariánstve a vegánstve) podporuje nezdravý vzťah s jedlom, podporuje triedenie potravín na dobré/zlé a čiernobiele videnie.
4.) Veľké časové rozostupy v stravovaní (prerušovanie hladovanie) ,,nabúrava“ pravidelný režim v stravovaní počas dňa, môže spomaľovať navrátenie fyzického pocitu hladu a sýtosti, nepriaznivo pôsobiť na mikrobióm a trávenie celkovo, počas fázy „hladovania“ nechtiac posilniť ochorenie, a v neposlednom rade, pri potrebnom vyššom príjme v čase liečenia, je náročnejšie daný príjem vôbec ujesť v kratšom časovom rozmedzí.

Pri podstupovaní onkologickej liečby je rozhodujúce aby ste nechudli a prijali dostatok energie a živín na boj s ochorením a  na zvládnutie  liečby.

 Je nejaká diéta, ktorú môžem nádor vyliečiť, alebo aspoň zastaviť jeho rast? A čo alternatívne diétne postupy, sú pre onko pacientov nevhodné? 

Podľa súčasných názorov neexistuje diéta, ktorá by dokázala zastaviť rast nádoru. Zásadne nesprávnym a veľmi nebezpečným postupom je obmedziť prívod živín so snahou vyhladovať nádor. Dodržiavanie podobných diétnych postupov je navyše zaťažené ďalším rizikom, ktoré vyplýva z odkladu skutočne účinnej protirakovinovej liečby- chemoterapia rádioterapia biologická liečba, hormonálna liečba..  Strava, nech je akákoľvek, ale ani doplnky stravy či „zázračné“ bylinky nevyliečia žiadne onkologické ochorenie. 

Vyliečiť sa len formou stravy nie je možné!  Výživu môžeme riešiť len ako PODPORU tej onkologickej protinádorovej terapie, liečby. 

Dôležité ! Alternatívne diétne postupy nie sú u onkologických pacientov vhodné z hľadiska zabezpečenia dostatočného príjmu energie a živín pri onkologickom ochorení a protinádorovej liečbe, sú veľmi nebezpečné.V žiadnom prípade nie je možné nádor vyhladovať, pretože jeho rast nie je závislý na prívode živín zo stravy!  Rakovina sa nedá vyhladovať. Onko pacienti si tým môžu iba veľmi vážne ublížiť. Preto prosíme nikdy neskúšajte postupy ako hladovanie alebo príjem iba výlučne čistých ovocných alebo zeleninových štiav, alebo výhradný príjem doplnkov stravy!!!

!!! Akékoľvek formy  obmedzenia v stravovaní, ktoré sú na úkor nutričnej potreby  pacienta sú vysokorizikové a nebezpečné!!! Také formy veľmi vážne pacientovi škodia, dochádza k nežiaducemu rapídnemu chudnutiu,  alebo má pacient veľmi obmedzený príjem stravy!!!  

V tomto období (počas liečby onkologického ochorenia) potrebuje onkologický  pacient naopak prijímať plnohodnotnú stravu, so zastúpením všetkých živín bielkovín, tukov, sacharidov  – zo všetkých skupín potravín.

Dôležitá je pestrosť v stravovaní (striedanie rôznych druhov ovocia, zeleniny, mliečnych výrobkov, rôznych druhov mäsa) a adekvátna  výživná hodnota prijatej stravy – dostatočný príjem energie z makroživín  z bielkovín, tukov a sacharidov a tiež z mikroživín – z  minerálnych látok a vitamínov.

Veľmi často títo pacienti, ktorí skúsia hladovania sa dostanú do tak ťažkého stavu, že im už nemôže byť ani poskytnutá  protirakovinová liečba následkom ich vyhladovania  

Keď sa onko pacienti rozhodnú „vyhladovať“ nádor, tak to väčšinou dopadá veľmi zle, pretože vyhladujú len sami seba! Nie sú vhodné žiadne diétne režimy obmedzujúce príjem energie a živín, napr. makrobiotická strava, raw food, diéta na odkyslenie, ketogénna diéta a pod. ! Akékoľvek extrémne diéty, vrátane hladovania, môžu byť veľmi nebezpečné. Vyliečenie iba diétou a iba  stravou nie je možné. Výživa a správne zloženie stravy je dôležitým podporným faktorom pri liečbe onkologického ochorenia, ale základom je samozrejme protinádorová liečba, ktorú určí lekár/ onkológ. Stravou môžeme iba napomôcť k tomu, aby sme mali silu zvládnuť liečbu ochorenia čo možno  najlepšie.

Pri podstupovaní onkologickej liečby je rozhodujúce aby ste nechudli a prijali dostatok energie a živín na boj s ochorením a  na zvládnutie  liečby.

Dobrý stav výživy NIKDY  nepodporuje rast nádoru!

Vyradil / vyradila som pri onko ochorení z jedálnička úplne mäso aj mlieko a aj mliečne výrobky, pretože som počula od známych a aj som čítal/a som to na internete, že tieto produkty spôsobujú rakovinu a môžu nádor nejako podporovať k rastu a živiť ho…a mlieko ešte k tomu vraj zahlieňuje?

Stretávame sa v našej praxi asistentov výživy veľmi často s tým, že onko pacienti veľmi často vyradia mäso a mliečne výrobky, pretože sa dočítali na internete, alebo to niekde počuli, že zvýšená spotreba živočíšnych produktov mäso, mlieko, mliečne výrobky či vajcia môže spôsobovať rakovinu. Usilujú sa zvýšiť IBA A JEDINE prísun zeleniny a ovocia, ktoré však počas liečby (chemoterapia, rádioterapia) niekedy horšie tolerujú a často nejedia takmer nič, čo je nesmierne alarmujúce.  Stále vysvetľujeme, že v  čase aktivity nádorového ochorenia sa mení metabolizmus živín v organizme. Telo má zvýšené nároky na bielkoviny. Ako sme už v textoch vyššie hovorili, bielkovina je pre onkologického pacienta živina číslo 1. Ak totiž telo nezíska dostatok bielkovín zo stravy, siahne po vlastnej svalovej hmote a dochádza k chradnutiu, slabnutiu  a chudnutiu pacienta. Tento jav môže prebiehať skryto, aj u človeka s nadváhou, či obezitou.

A  stratu svalovej hmoty možno účinne brzdiť jedine zvýšeným prísunom bielkovín vo výžive. Preto sa onkologickí  pacienti naozaj vôbec nemusia obávať jesť mäso, ryby, plnotučné mliečne výrobky, vajcia, konzumovať aj plnotučné mlieko.   

Mýtus ,,mlieko vraj zahlieňuje“  

To, že mlieko zahlieňuje je tiež mýtus-nepravda. Nie je pravda, že by mlieko zahlieňovalo. Pri konzumácii mlieka a mliečnych výrobkov sa v ústnej dutine, ani nikde inde v tele netvorí hlien. A to ani pri nachladnutí. Respektíve, dôvodom nie je konzumácia mlieka. Tento mýtus sa môže zakladať iba na subjektívnom pocite, kedy sa po pití mlieka vytvorí v ústnej dutine a v hltane jemný biely povlak, ktorý je mylne vnímaný ako hlien. Ide však o fyziologický dej, o vznik emulzie mliečneho tuku a vody, ktorá sa po chvíľke stratí.

Čo sa týka mlieka a mliečnych výrobkov, tak oni sú normálne odporúčané, mali by byť denne v jedálničku, sú úplne bezpečné a v poriadku na dennú konzumáciu. 

Informácia o výskyte antibiotík, alebo hormónov v mlieku a v mliečnych výrobkoch je mýtus – nepravda?

Čo sa týka nejakých reziduí  antibiotík, hormónov, alebo ďalších liečiv, tak tie sa absolútne v mlieku a v mliečnych výrobkoch nenachádzajú, to, že niekto povie, že sa v nich nachádzajú antibiotiká, alebo hormóny, nie je to pravda, je to jeden z rozšírených mýtov,  ktorý by nemal v praxi byť pravdou, takže nie, nemali by tam antibiotiká, hormóny byť. (Robia sa veľmi prísne kontroly v potravinárskom priemysle podľa právnej Európskej legislatívy potravinárstva a stále sa to sprísňuje, malo by to byť úplne bezpečné a v poriadku.  Mlieko a mliečne výrobky je úplne bezpečné konzumovať denne.

Uprednostňujeme skôr nesladené druhy a fermentované mliečne výrobky pred rôznymi osladenými pudingami, alebo pred čokoládovými, alebo nejakými inými, ktoré nie sú možno úplne vhodné zložením, uprednostňujeme mliečne výrobky, také tie čisté, ktoré nie sú sladené a ideálne, ktoré sú fermentované (acidko, kefír…)

Ďalšie časté mýty o strave a odborné vyjadrenia sa k nim

Mýtus  ,,vylúčiť mlieko a lepok je zdravé“ – Nie je správne vylúčiť mlieko a lepok. Pokiaľ pacient netrpí alergiou alebo intoleranciou na konkrétnu surovinu, nie je vhodné ju vyraďovať zo svojho jedálnička. Pečivo, mlieko a mliečne výrobky predstavujú pomerne veľké potravinové skupiny, ktoré sú ľahko dostupné a sú zdrojom množstva cenných látok, o ktoré by sme sa ich vylúčením z jedálnička ochudobnili.

Mýtus ,,z pečiva sa priberá “ Nárast hmotnosti nie je spôsobený jediným ,,vinníkom“. Je to komplexný proces, za ktorý nemôže ani pečivo, ani cukor, ani olej, ale dlhodobý energetický nadbytok, nedostatok pohybu, aj psychické dôvody a pod

Mýtus ,,ovocie sa môže jesť len doobeda“ Ovocie môžeme jedávať ráno, na obed, večer, v akúkoľvek
hodinu. Samé, či s mliekom, jogurtom, cereáliami, alebo ako kompót. Sušené, mrazené, čerstvé. Podľa chuti a dostupnosti. Jeho výživová hodnota sa nemení v závislosti od času.

Mýtus ,,po 18 hod. večer sa nesmie jesť“.- Z hľadiska cirkadialnych rytmov (biologických hodín organizmu a jeho reakcie na kolobeh dňa) sa odporúča jedávať viac zrána ako na večer z dôvodu, aby malo telo dostatok energie počas dňa. V tele si však nenosíme žiadne malé skryté hodinky, ktoré by automaticky všetko jedlo po 18:01 premenili na tukové zásoby. Jediné časové odporúčanie je o snahe nejedávať dve hodiny pred spánkom, aj to kvôli tomu, aby čas spánku bol plnohodnotne využitý na regeneráciu a
všetky reparačné procesy, a nie na trávenie.

Mýtus ,,pri varení stráca zelenina všetky vitamíny a živiny“

Je pravdou, že niektoré látky, napríklad taký vitamín C, sú citlivé na tepelné spracovanie a ich obsah v potravinách sa varením znižuje, ale nezmizne úplne. Existujú však látky, napríklad lykopén v paradajkách, ktorý je pre ľudský organizmus využiteľnejší po dlhšom tepelnom spracovaní. Kvalitný paradajkový pretlak je výborným príkladom. Betakarotén, ktorý nájdeme napríklad v mrkve, potrebuje pre jeho najvyššiu využiteľnosť krátke tepelné spracovanie. Vďaka striedaniu konzumácie rôznych druhov zeleniny a ovocia a ich rôznych foriem prípravy vieme len profitovať.

Mýtus ,,sladkosti sú prázdna energia a cukor je jed“

Samozrejme, sladkosti by nemali tvoriť gro našej stravy ani nahrádzať hlavné jedlá, ale striktné odopieranie si potravín, ktoré máme radi, vedie k ich zvýšenej konzumácii. Cukor nie je jed, ale niečo čo na čom sme v konečnom dôsledku fyziologicky závislí. Každý prijatý sacharid sa premieňa na menšie jednotky, akou je glukóza. Glukóza je monosacharid, látka, ktorú sme už viackrát spomínali, viď texty vyššie a ktorá je zdrojom energie pre jednotlivé bunky. Sladkosti sú v skutočnosti súčasťou racionálneho stravovania a ich konzumácia môže svedčiť aj o zdravom vzťahu s jedlom. Jedlo má viacero funkcii, a jednu z nich je potešenie. 🙂

Ako je to s výživovými doplnkami počas liečby?

Je to naozaj veľmi široká téma, o ktorej by sa dalo veľmi veľa rozprávať, alebo veľmi veľa písať. Asistent výživy by sa aj mal pýtať pacientov, či užívajú nejaké doplnky stravy a aké a či to konzultovali so svojím lekárom, či o tom ich lekár vie, či to konzultovali s lekárom, niekedy nám to pac. povedia sami, lebo často nejaké užívajú a to žiaľ bez poradenia sa s lekárom,  žiaľ niekedy dochádza aj k nadmernému užívaniu  vitamínov, pacienti ich vnímajú ako bezpečné s tým,, že veď vitamín mi nemôže ublížiť”! Ale pozor, upozorňujeme, zdôrazňujeme, že je potreba si uvedomiť, že napr. vit. A je toxický vo vyšších dávkach! U tohto platí rovnako ako aj u výživy, že rozdiel medzi jedom a liekom je v tom množstve.  Treba to vždy najprv skonzultovať so svojím lekárom, opýtať sa lekára.

! Dôležité je vedieť, že doplnky výživy nie sú náhradou stravy ani nedokážu dorovnať nutričné deficity pri jednostrannej alebo kaloricky a biologicky nedostatočnej strave.

POZOR Výživové doplnky môžu pri nadmernom dávkovaní prehĺbiť nastupujúci metabolický rozvrat. Neodporúča sa preto konzumovať ich bez konzultácie s lekárom -odborníkom, predovšetkým pri
liečbe z podvýživy /pri onko pacientoch/ O ich príp. užívaní a dávkovaní by mal vždy rozhodnúť lekár. 

Užívanie doplnkov výživy počas liečby je u onko pacientov veľmi časté, veľmi často sa s tým stretávame, buď nám vymenúvajú, čo všetko užívajú a rôzne kombinujú, alebo sa pýtajú čo by mali užívať. Avšak mnoho onkológov a nutričných terapeutov či asistentov výživy je pri tejto téme skôr opatrných, 

Zastávame a sme teda za to odborné stanovisko že onko pacient by NEMAL (sám a bez poradenia sa so svojím lekárom – onkológom ) užívať doplnky stravy pretože nevieme všetky interakcie s liečbou, takže pacientom neodporúčame užívať doplnky stravy pri liečbe, vždy pac. hovoríme informujte svojho ošetrujúceho lekára, aby o tom lekár vedel, že užívate nejaké výž. doplnky a treba mu povedať konkrétne všetky aké, lebo to nemusí byť pre pacienta bezpečné a nemal by to užívať. 

Ideálne odporúčanie je, že sa odporúča dopĺňať ich iba ak je zistený deficit z krvi. Neodporúčajú sa odborníkmi vôbec doplnky výživy nedefinované (nie je definovaný obsah látok) kde je nejaký mix rôznych látok, lebo nevieme čo v tom je a nevieme ako onko pacient na to môže  zareagovať, tým že podstupuje liečbu, chemoterapiu, alebo aj nejaké operácie a podobne, neodporúča sa nijako experimentovať a rôzne kombinovať, pretože by im to mohlo veľmi uškodiť. Odporúčame nech pacienti skôr vnímajú, čo majú v tej strave upraviť, aby bola výživná s dostatkom bielkovín energie, plnohodnotná.

Je dôležité upozorniť, že onko pacient počas liečby by sa mal vyhýbať užívaniu doplnkov výživy s výťažkom z húb,(ktoré obsahujú výrazné hubové extrakty) pretože keď sú tie doplnky na báze húb môžu obsahovať koncentrované látky z húb, ktoré sú považované telom za xenobiotikum čiže za niečo ako keby cudzie, niečo čo musí prechádzať metabolizmom pečene, ktorá je už aj tak dosť zaťažená. Treba byť preto veľmi opatrní. Takisto aj konzumácia grepu, pomela,  a doplnkom stravy, ktoré obsahujú tieto citrusy by sa pacient počas chemoterapie mal vyhýbať. Je to kvôli tomu, že obsahujú látky, ktoré môžu interakovať s cytostatikami, môžu znižovať účinok liečby,  čo veľa pacientov ani nevie, grep ani pomelo počas liečby by sa vôbec nemali konzumovať ani ako ovocie ani ako doplnky výživy, ktoré ich obsahujú.  Takisto aj čaje a aj doplnky stravy z ľubovníka by sa im mali pacienti vyhýbať.  Vždy pacientom hovoríme prosíme nie, prosíme neužívajte ich.

Je pravda to, že s doplnkami stravy sa viaže aj taký  silný ,,placebo efekt” že niekedy pre tých pacientov je to niečo, čo môžem pre seba ja sám urobiť, alebo že čo môžem ja urobiť pre toho môjho blízkeho kúpim si kúpim mu/jej  doplnok výživy takže tento placebo efekt a také psychologické hľadisko môže v  tomto hrať naozaj veľkú rolu a odporúčame možnosť v Lige proti rakovine bezplatne využiť pomoc našich onkopsychológov.

Mnohé odborné skúsenosti sú, že doplnky stravy úplne potrebne nie sú, pokiaľ je strava výživná. je treba radšej plnohodnotná strava.

Úplne niečo iné je ale  to sa teraz netýka doplnkov výživy, ale liekov, keď napr. pacientovi chýba železo alebo vit. B12   tak lekár ordinuje pacientovi železo, vit. B12 , ale to je niečo úplne iné ako doplnok výživy.

Pokiaľ pac. chce užívať výživové doplnky je vhodné konzultovať to vždy najprv vopred s ošetrujúcim lekárom. pretože on vie ktoré aké lieky sú pac. podávané aká chemo, aby tam nebola nejaká interakcia. Pozor na nadmerne užívanie lebo napr. vit. A,D,E, K sú rozpustné v tukoch môžu mať aj negatívny dopad, pokiaľ sú v tele kumulované vo väčšom množstve. Určite neodporúčame ani rôzne zahranične neoverené preparáty. Keďže takéto produkty sú v kategórii – doplnky stravy, nepodliehajú prísnej kontrole, neprešli klinickými štúdiami a schvaľovacím procesom ako lieky. Ich užívanie v súbehu s chemoterapiou je dokonca kontraindikované, pretože môže dochádzať k interakciám s liekmi, alebo chemoterapiou a pod. Vitamíny a minerálne látky by sme mali čerpať v prvom rade v pestrej a plnohodnotnej strave. Ideálne je čerpať vitamíny a stopové prvky priamo zo stravy.

Pomôcť onko pacientom a ich blízkym môže aj užitočná informácia, že využiteľnosť pre telo z doplnkov výživy z tabletkových foriem  je len ledva a často krát menej ako 30 %, čo je naozaj veľmi málo, zatiaľ čo z bežnej stravy dostanú oveľa viac živín.

Žiaľ, pacienti často užívajú doplnky výživy bez porady s ošetrujúcim onkológom. Môžu si neraz uškodiť viac, ako keby neužívali nič. Odporúčame poradiť sa  vždy s Vaším lekárom.

 V prípade potreby lekár urobí odbery krvi a na základe krvných testov odporučí či treba doplniť nejaký vitamín alebo min. látku. 

Napr. keď sa odstráni celý žalúdok pri nádore žalúdka tak musíme doplniť železo a B12.  Najlepšie ale vždy sa poradiť s ošetrujúcim lekárom. Detaily k potrebe či k výberu konkrétnych doplnkov stravy, prípadne radu k bylinkám, naozaj to veľmi odporúčame prebrať osobne s ošetrujúcim lekárom pacienta. Je potrebné zvážiť aj prípadné časté kontraindikácie,s podávanou liečbou  napr. s chemoterapiou a ktoré je možné odhadnúť len vtedy, ak má daný odborník dostatok všetkých informácií o pacientovi. Je tam opodstatnená tá opatrnosť odborníkov.

 !!! Vôbec neodporúčame nákup rôznych zahraničných neoverených preparátov. Keďže takéto produkty sú v kategórii – doplnky stravy, nepodliehajú prísnej kontrole, neprešli klinickými štúdiami a schvaľovacím procesom ako lieky. Ich užívanie v súbehu s chemoterapiou je dokonca kontraindikované, pretože môže dochádzať k interakciám!

Pozor aj na rozšírené informácie mýty ohľadom tzv. vit. B17 – Jadrá marhúľ obsahujú toxickú látku – amygdalín. Ak si pacienti vylúpu marhule, vysušia si ich jadrá a chcú ich jesť, to vôbec neodporúčame! Tiež sa amygdalín nachádza v horkých mandliach, v kôstkach marhúľ či broskýň. A rovnako preparáty podobného druhu vôbec neodporúčame!! Tzv vit.B17 – to ani nie je úplne vitamín, obsahuje látku amygdalín, môže pôsobiť až ako otrava pre onko pacienta, je to veľmi rizikové, môže aj byť interakcia s liečbou, určite vôbec neodporúčame s niečím takým experimentovať a ešte k tomu v štádiu onkologickej liečby počas onko ochorenia hovoria to aj ďalší onkológovia a odborníci, je to veľmi rizikové!

–! Kolostrum a celkovo nepasterizované kefíry, alebo kravské, ovčie výrobky z fariem môže to byť veľké riziko, práve preto, keď to nie je pasterizované veľmi hrozia alimentárne infekcie z potravín, môžu tam byť baktérie, patogény, čo môže onko pacientovi veľmi výrazne zhoršiť stav!!!

! Podobné mýty sú o kurkume. V normálnom malom množstve môže byť kurkuma pridaná do jedla. Všetko, čo je nadmieru, môže byť škodlivé. Ak hovoríme o preparátoch výťažkov kurkumy, tie môžu byť ešte oveľa agresívnejšie a silnejšie. S ničím takýmto by sme neexperimentovali. Vôbec to ako odborníci neodporúčame.

Doplnky stravy netreba užívať, keď pacient má plnohodnotnú stravu. Opakujeme, že ideálne je čerpať vitamíny a stopové prvky priamo zo stravy. Ak si pacienti myslia, že vitamínovými preparátmi a doplnkami dobehnú nedostatok pestrej stravy, nie je to správne. Radšej sa zamerajte na správne zloženie jedálnička, než sa spoliehať na dopĺňanie formou tabletiek.

Aj  bežná strava, alebo držať sa nejakej lekárom predpísanej diéty môže byť to vhodné počas liečby, čo môže pacientom aj veľmi pomôcť zvládnuť tú liečbu, dosiahnuť vyliečenie z toho ochorenia, odporúčame sa príliš neupínať na nejaké doplnky výživy, na nejaké superpotraviny,  alebo na nejaké výrobky, na nejaké produkty…Viac energie treba venovať normálnej strave, tým potravinám, ktoré sú výživné, ktoré obsahujú dostatok energie, bielkovín, aj vitamínov, minerálnych látok, neprijímať  ich inde v umelej forme.

Stručné zhrnutie k doplnkom výživy

Žiadny doplnok výživy nenahradí dostatočnú, pestrú a vyváženú stravu. Odporúčania suplementácie pri onkologických pacientoch patria výhradne do rúk lekárov. V prípade nutnosti a zistených deficitov z krvi môže lekár odporučiť užívanie a dávkovanie konkrétneho vitaminu či minerálu.

V jednoduchosti býva tá správna cesta. 🙂

AJ BEŽNÉ potraviny môžu byť zdravé a prospešné a vhodné… 

Aj bežné jedlá alebo bežné potraviny, ktoré poznáme ako je jablko, mrkva, cesnak, alebo obyčajný biely jogurt  môžu byť pre zdravie naozaj prospešné.

Naozaj z potravín to  jednoduché, bežné, obyčajné môže byť zdraviu prospešné, zdravé a vhodné, snažíme sa vysvetliť, že tá strava by do nejakej miery mala byť skôr jednoduchá, mali by tam byť tie naše, lokálne  a základné bežné obyčajné potraviny, tie by mali prevažovať pred tými exotickými, ktoré sú z ďalekého sveta, z druhého konca sveta…  aj toto je úloha asistentov výživy na toto viac upozorňovať a vysvetľovať, že niekedy práve v jednoduchosti zvykne byť tá správna cesta. 

Aký NEMÁ byť zdravý životný štýl?

Zdravý životný štýl by podľa nás nemal byť:
• neflexibilný, naviazaný na konkrétny plán životosprávy a stravovania bez možnosti zmien podľa aktuálnej potreby a chuti,
• prepojený s konkrétnym číslom na váhe, rámcovaný počítaním kalórií, vážením a zapisovaním si každého zjedeného jedla,
• obmedzujúci a súvisiaci výhradne s chudnutím a športovaním, s reštriktívnym diétovaním, vynechávaním  celých skupín potravín či vylučovanie z hlavných živín

Keďže aj pri onko pacientoch výrazne narastajú poruchy príjmu potravy napíšeme si tu trošku o narušenom vzťahu k jedlu:

Narušený vzťah k jedlu je súbor nezdravých vzorcov správania súvisiacich so stravovaním. Tieto vzorce môžu zahŕňať chronické diétovanie, hladovanie, prejedanie sa, alebo aj či výčitky po konzumácií niektorých potravín. 

Ďalšie možné prejavy narušeného vzťahu k jedlu:

• Keď si myslím, že sa zdravo stravujem, mám zo seba lepší pocit a zvyšuje to moju hodnotu ako človeka.
• To, čo zjem určuje, ako sa cítim (po zjedení čokolády mám výčitky, po zjedení šalátu na obed sa „cítim fit a štíhlo“).
• Mám pocit úspechu, keď dodržím svoj vopred pripravený jedálniček a naopak, keď ho nedodržím alebo presiahnem kalorický príjem, som zo seba nešťastný/á, považujem to za svoje zlyhanie, vyčítam si to, obviňujem sa.
• Preferujem potraviny, ktoré mi nechutia, lebo sú zdravšie (pijem výhradne čistú kávu, aj keď mi nechutí, lebo káva s mliekom má kalórie navyše).
• Pijem, aby som potlačil/a hlad.
• Mám úzkosť, pokiaľ si neviem spočítať makrá/kalórie jedla alebo svoj denný energetický príjem.

•Radšej zostanem hladný/á, než by som mal/a zjesť potravinu zo zoznamu „zakázaných“ alebo jedlo, pri ktorom nemám prehľad o jeho energetickej a nutričnej hodnote.
• Odopieram si jedlo, pokiaľ si nezašportujem.
• Jedlo si buď zakazujem, alebo dovoľujem, nepovažujem ho za prirodzenú súčasť môjho života.

Je dôležité neostať sám/sama a neváhať vyhľadať odborníka /psychológa. Pomoc EXISTUJE.

Odporúčaný zdravý životný štýl /aj v rámci prevencie: nefajčiť, mať pravidelný pohyb, dostatočný spánok, nepiť alkohol, starať sa dbať o svoju psychiku/psychický stav, v strave mať veľa zeleniny, ovocia, (až 4x denne); obmedziť sladené nápoje a trvanlivé spracované výrobky typu sušienky ai., vylúčiť údeniny, strava upravená na Vaše individuálne potreby…

Liečba je maratónom za zdravím, no ten pocit v cieli stojí za to.

O vašich problémoch hovorte s vaším ošetrujúcim lekárom.  Odporúčame sa vo všetkom poradiť sa s ním, najlepšie pozná Váš zdravotný stav.

 Bezpečný a overený  zdroj informácií  nájdete napr. aj na stránke na uvedených linkoch: https://www.mou.cz/informacni-a-edukacni-centrum/t1479

linkos.cz  https://www.linkos.cz/pacient-a-rodina/pece-o-pacienta/

Keďže výživu onko pacientov veľmi ovplyvňuje psychický stav pacientov odporúčame pre pacientov  a ich blízkych online dostupné užitočné psychologické prednášky: https://www.linkos.cz/pacient-a-rodina/mysliprotirakovine/

Veľmi Vám držíme palce a prajeme skoré zlepšenie zdravotného stavu a veľa veľa síl

 Sme tu v tom spolu s Vami a sme tu pre Vás na Onkoporadni https://www.lpr.sk/onkoporadna/ telefonická linka 0800 11 88 11 / mailová linka  poradna@lpr.sk

Záleží nám na Vás, veľmi radi pomôžeme.

 Rakovina a stravovanie, výživa v chorobe

Správna a liečebná výživa je pre onko pacientov veľmi dôležitá, pretože telu – organizmu dodáva makroživiny – to sú bielkoviny, tuky, sacharidy a mikroživiny – stopové prvky minerálne látky a vitamíny. Správna výživa pacientovi umožňuje zvládnuť celú onkologickú liečbu, aby neprišlo k prerušeniu liečby, aby boli prejavy nežiaducich účinkov menšie, aby sa tie nežiaduce účinky ešte viac ,,neprehlbovali”, aby trvali kratšiu dobu a aby sa aj onko pacienti lepšie cítili, aby mali zachovanú dobrú kvalitu života. 

Výživové poradenstvo pre onkologických pacientov
Ak sa potrebujete poradiť a skonzultovať svoju situáciu s odborníkmi, využite služby našej bezplatnej Onkoporadne Ligy proti rakovine (08000 11 88 11, poradna@lpr.sk).
Okrem iných odborníkov (lekárov, psychológov…) sú k dispozícii aj výživoví poradcovia. Rozpis služieb nájdete na: www.lpr.sk/onkoporadna

Zdroj: www.onkovyziva.sk, materiály z PSNPO – pracovní skupiny nutriční péče v onkologii, ČR