mnohopočetný myelóm
mám 44 rokov a pred 1/2 rokom mi bola oznámená diagnóza mnohopočetný myelóm. Moja ošetrujúca lekárka v hematologickej ambulancii ma informovala o všetkom, čo ma čaká. Na budúci mesiac pravdepodobne začnem s chemoterapiou, z ktorej mám veľký strach a nemám sa s kým o tom pozhovárať. Snažím sa byť pozitívne naladená, ale niekedy sa mi to nedarí. O mojom ochorení vie zatiaľ len manžel, neviem ako to povedať deťom a obzvlášť svojej mame. Bojím sa, že jej touto správou ublížim.
Dobrý deň pani Daniela, strach, ktorý máte z liečby ochorenia predstavuje úplne prirodzené pocity viazané s ochorením, možno Vám to už niekto povedal, možno to čítate prvý krát. Dôležité však je ako sa na ten strach a celé svoje ochorenie dívate Vy sama. Strach je veľmi negatívna emócia, ale na druhej strane nás môže motivovať k tomu, aby sme využili všetky svoje sily na jeho minimalizovanie. Strach nám môže pomôcť prekonať zábrany a nájsť spôsoby riešenia, o ktorých sme si mysleli, že neexistujú. A verte tomu, že vždy existuje spôsob a existuje cesta... V období chemoterapie, to nebude jednoduché, ale ako sama píšete snažíte sa mať k veciam pozitívny prístup, ktorý je veľmi dôležitý. V chemoterapii liečite najmä telo, preto sa skúste snažiť (viem, že to nie je jednoduché) udržovať psychiku ako sa vraví nad vodou... Nájdite si veci, záľuby, ktoré Vám Váš zdravotný stav dovolí robiť a spríjemňovať si neľahké dni v liečbe. Niekomu možno pomôže povedať si každý deň ste bližšie k vyzdraveniu. Čo sa týka Vašich detí a matky, určite jedna z najťažších vecí je povedadať im pravdu, ale tá pravda je veľmi dôležitá. Deti by určite pravdu mali vedieť, verím, že Vás plne podporia a možno budete príjemne prekvapená ich prístupom. Píšete, že diagnózu viete už pol roka, aj keď sa ju snažíte pred deťmi skrývať (nepíšete koľko majú rokov), zvyčajne deti s Vami v každodennom kontakte cítia napätie a cítia, že sa niečo deje, takže citlivo podaná pravda bude možno pre nich znamenať určitú úľavu a pre Vás a Vašeho manžela určite tiež, pretože aj keď to možno až tak nepociťujete, to že tajíte pravdu zaťažuje najmä Vás. To sa vo veľkej miere týka aj Vašej matky, určite jej však neublížite, predovšetkým nie je to Vaša vina, že ste ochoreli ale tiež len vy sama, podľa Vášho vzťahu s matkou viete do akej mieri jej môžte povedať pravdu, či celú naraz alebo jej ju skúsiť dávkovať postupne. Ak Vám môžem odporučiť, vždy je lepšie povedať pravdu v celku ale citlivo a premyslene, čo však určite robíte. Možno by bolo vhodné, keby bol s Vami pritom aj Váš manžel a nech sa vyskytnú akékoľvek situácie alebo otázky je dobré sa o nich rozprávať. Verím, že to zvládnete a prajem Vám vždy nájsť tú najlepšiu cestu riešenia problémov.